GATESTONE INSTITUTE: Rozhodla sa Európa aktívne spáchať samovraždu? Kam sme zašli v ľudských právach, keď bránia teroristov?

Po teroristickom útoku v Manchestri sa ukázalo, že vo Veľkej Británii nie je úplne na slobode „len“ 3 000 džihádistov, ako bola verejnosť skôr informovaná, ale skôr ďaleko desivejší počet 23 000 džihádistov. Podľa The Times:

Zhruba 3 000 ľudí z tejto celej skupiny je považovaných za priamu hrozbu a sú predmetom vyšetrovania alebo aktívneho sledovania v 500 operáciách, ktoré prevádzkujú policajné a spravodajské služby. Ďalších 20 000 ľudí sa objavilo v predchádzajúcich prešetrovaní a je kategorizovaný ako predstavujúci ‘zvyškové riziko’ . „

Prečo o tom nebola verejnosť informovaná skôr?

Stojí za povšimnutie, že medzi tými, ktorí zrejme predstavovali len „zvyškové riziko“, a preto už neboli pod dohľadom, bol aj Salman Abedi, bombový atentátnik z Manchestra a Khalid Masood, westminsterský vrah.

Zdá sa, že policajné agentúry a spravodajské služby vo Veľkej Británii, zápasiace s nedostatkom personálu, nie sú plnohodnotným protivníkom 23 000 džihádistov. Už v júni 2013 odhadla bývalá šéfka MI5, že bude potrebovať približne 50 000 agentov MI5 na plný úväzok, aby monitorovali 2 000 extrémistov, alebo potenciálnych teroristov 24 hodín denne, sedem dní v týždni. To je viac než desaťnásobok súčasného počtu zamestnancov MI5. Andrew Parker, generálny riaditeľ Security Service, v októbri 2015 uviedol, že „rozsah a tempo“ nebezpečenstva pre Spojené kráľovstvo je na úrovni, ktorú ešte nikdy vo svojej 32-ročnej kariére nevidel.

Zdá sa, že britskí politici tieto varovania dôsledne ignorovali a dovolili, aby sa neudržateľná situácia v krajine naďalej zhoršovala, až kým sa „novým normálom“ nestali džihádisti vraždiaci pre Alaha deti na popových koncertoch.

Vzhľadom k astronomickým nákladom na monitorovanie 23 000 džihádistov sa zdá, že jediným realistickým riešením tohto obrovského bezpečnostného problému je deportácie džihádistov, alebo aspoň cudzích štátnych príslušníkov medzi týmito 3 000 sledovanými, pretože predstavujú reálnu hrozbu.

Britskí občania predstavujú samostatný problém, pretože nemôžu byť deportovaní. Napriek tomu sú deportácie v boji proti islamskému terorizmu nedostatočne využívané: politici sa príliš obávajú medzinárodných dohovorov o ľudských právach – teda ľudských práv džihádistov a odsúdených teroristov; na ľudské práva svojho vlastného obyvateľstva ohľad neberú.

Spoločnosť „Henry Jackson Society“ v roku 2015 zistila, že od roku 2005 do roku 2015, bolo 28 odsúdeným alebo podozrivým z terorizmu dovolené zostať vo Veľkej Británii a brániť sa deportácii pomocou Zákona o ľudských právach. Naproti tomu Ministerstvo vnútra úplne neuveriteľne uviedlo, že nezhromažďuje údaje o počtoch podozrivých z terorizmu, ktorým súdy vydali povolenie na pobyt vo Veľkej Británii. Podľa Európskeho dohovoru o ľudských právach a britského Zákona o ľudských právach sú jednotlivci chránení pred mučením a neľudským alebo ponižujúcim zaobchádzaním. Keďže týchto 28 teroristov pochádza z krajín so zlou povesťou v oblasti ľudských práv, tak je im dovolené zostať v Spojenom kráľovstve. Ohradzujú sa tým, že ak by boli deportovaní do svojej krajiny pôvodu, tak by mohli čeliť mučeniu.

 

Neschopnosť deportovať cudzích štátnych príslušníkov, ktorí sú národnou bezpečnostnou hrozbou, je problém, ktorý sužuje už niekoľko po sebe idúcich vlád. Ani koaličná vláda nebola schopná ukázať, že dokáže vyriešiť problémy s relevantnou legislatívou, o nič viac než jej predchodcovia. Toto sa musí zmeniť a to veľmi rýchlo. „

Neexistuje žiadna záhadná sila, ktorá by zabránila zmene legislatívy; všetko, čo je potrebné, je politická vôľa opustiť medzinárodné dohovory, ktoré v súčasnej dobe zakazujú alebo znemožňujú také deportácie.

Už v roku 2015 minister spravodlivosti Chris Grayling povedal:

Nechce sa mi veriť, že by sme mohli byť v takej situácii, keď sme paralyzovaní do tej miery, že nám to viac menej znemožňuje chrániť našich občanov. Potrebujeme v našej krajine naliehavú a rozsiahlu reformu zákonov o ľudských právach, aby sme sa ubezpečili, že nemôžu byť prekrútené tak, aby slúžili záujmom tých, ktorí chcú ubližovať našej spoločnosti. „

Mnoho politikov predstiera, že tieto medzinárodné dohovory sú večné, takmer božské nástroje práva, ku ktorým sú navždy viazaní. Takéto predstieranie nie je len hazardom, ale je priamo zločinom v čase, keď sa tieto konvencie stali nástrojmi proti najzákladnejším slobodám – fyzickej bezpečnosti, práve na život – občanov, ktoré mali chrániť. Žiadny z autorov pravdepodobne nezamýšľal, aby tieto konvencie boli zneužívané ako užitočné nástroje „zákonodarstva“ na ochranu teroristov a ich stúpencov.

Príkladom takéhoto zneužívania je zaobchádzanie s odsúdeným teroristickým operatívcom al-Kájdy, Bagdadom Meziani. Mal väzby na útoky v Paríži; a v roku 2003 bol uväznený na 11 rokov kvôli prevádzke siete na podporu terorizmu, stále však žije vo Veľkej Británii.

Zákon o ľudských právach použil na to, aby sa ubránil deportácii do svojho rodného Alžírska. Po výkone trestu môže vo Veľkej Británii slobodne pokračovať vo svojich teroristických akciách.

Podľa najnovších správ, sa môže zdať, že chybné priority policajných síl Spojeného kráľovstva, zapríčiňujú určitú časť ich zlyhanie, pokiaľ ide o účinnú obranu proti tisícom džihádistov.

Podľa Cambridge News bola do domu v Cherry Hinton po sťažnosti zo strany verejnosti na príliš hlasnú hudbu poslaná policajná helikoptéra a desať policajtov. Spočiatku bola k prípadu vyslaná len jedna policajtka, ale potom, čo policajtku zrejme „urazila“ pieseň vysmievajuca sa mŕtvemu teroristovi Usámovi bin Ládinovi, stisla „poplašné tlačidlo“ a tým zavolala posily – ďalších policajtov a vrtuľník. Hostia tohto malého mejdanu sú podľa policajného hovorcu v grófstve Cambridgeshire teraz vyšetrovaní za spáchanie „údajného incidentu podnecovania rasovej nenávisti“. Čo by koniec koncov mohlo byť naliehavejšie ako vyšetrovanie jedného mejdanu, kde sa hrala paródia na bin Ládina, keď máme v uliciach Británie iba 23 000 džihádistov?

Problém džihádistov voľne sa pohybujúcich v spoločnosti nie je samozrejme obmedzený len na Spojené kráľovstvo. Nedávno bol Sýrčan, ktorý prišiel do Švédska ako „utečenec“ v roku 2015, oslobodený na súde, kde bol obžalovaný za napadnutie šiitských moslimov vo Švédsku zápalnými bombami.

Keď pri monitorovaných výsluchoch na polícii uviedol, že sa považuje za džihádistu, ktorý sa chce stať mučeníkom, tak ho, aj vzhľadom na to, že bol v kontakte s ISIS, švédska spravodajská služba začala považovať za príliš nebezpečného na to, aby zostal vo Švédsku . Imigračné úrady preto usilovali o to, aby bol deportovaný do Sýrie.

Neuspeli: Zákon jeho deportáciu do Sýrie neumožnil, pretože existuje riziko, že by mohol byť v Sýrii zatknutý alebo popravený. Namiesto toho bol prepustený a voľne sa pohybuje po Malmö. Vo Švédsku sú ľudské práva ctižiadostivého teroristického cudzinca evidentne dôležitejšie ako ľudské práva občanov, ktoré chce zavraždiť.

Stručne povedané, zdá sa, že politika nečinnosti ohľadom otázky deportácie a jej stretu so zastaranými dohovormi o ľudských právach je zámernou politikou niekoľkých európskych krajín.

Ponúka sa otázka: Rozhodla sa Európa aktívne spáchať samovraždu?

One thought on “GATESTONE INSTITUTE: Rozhodla sa Európa aktívne spáchať samovraždu? Kam sme zašli v ľudských právach, keď bránia teroristov?

  • 5.7.2017 at 19:42
    Permalink

    Keď vtáčka lapajú,pekne mu spievajú, a teraz bude mlčiaca väčšina niesť následky,pretože sa nechala oklamať falošnými vodcami slúžiacimi Luciferovi

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *