Ambrose Evans-Pritchard: Európska únia zvolila voči Talianska veľmi “nebezpečnú” stratégiu ekonomického tlaku

Ambrose Evans-Pritchard zdieľa presvedčenie súčasnej talianskej vlády o absurdnosti Paktu stability a rastu, ktorý v skutočnosti ponecháva štáty s vysokým deficitom a v “dlhovej pasci”. Podľa Evans-Pritchard je to len pokus o prekonanie problémov, ktoré vznikli v dôsledku “väzby nezlučiteľných ekonomík na spoločnú menu”. Okrem toho sa postavil za Taliansko v ultimáte EÚ.

Vo svojom článku v Daily Telegraph pripomína novinár a spisovateľ Ambrose Evans-Pritchard, že Európska únia zvolila voči Taliansku veľmi “nebezpečnú” stratégiu ekonomického tlaku. Súčasne tvrdí, že v súčasnosti nie je možné predpokladať, že Taliansko kapituluje pred požiadavkami EÚ.

Pri snahe stanoviť parametre rozpočtového deficitu Talianska na dohodnutej úrovni, si Európska komisia zvolila stratégiu regulovaného zvyšovanie tlaku na krajinu, napísal novinár a spisovateľ Ambrose Evans-Pritchard v článku pre Daily Telegraph.

Súčasne Evans-Pritchard zdôrazňuje, že takáto taktika môže byť veľmi “nebezpečná”, pokiaľ nie je istota, že talianska koaličná vláda ustúpi a neuchýli sa k “radikálnym metódam sebaobrany”. V takom prípade sa novinár domnieva, že sa nemožno spoliehať na to, že by Taliansko kapitulovala pred požiadavkami EÚ.

Avšak nedávne vyhlásenia podpredsedu Rady ministrov Talianska Giancarla Giorgettiho, že vláda nemohla ignorovať riziko pre finančný systém, podnietilo EÚ, aby si myslela, že by Taliansko mohla návrh rozpočtu prehodnotiť, keby ich k tomu postrčila.

Zároveň sa Evans-Pritchard domnieva, že Brusel má pravdu, keď vníma neposlušnosť Talianska ako výzvu pre celú rozpočtovú štruktúru menovej únie. Prvýkrát v histórii EÚ jedna z krajín nielen porušuje Pakt stability a hospodárskom raste, ale aj spochybňuje autoritu samotnej únie.

Nečinnosť v takejto situácii by mohla podkopať záväzok Nemecka a Holandska na spoločnú menu, čo by nevyhnutne viedlo k inému druhu krízy, tvrdí novinár. V tomto ohľade musela EÚ odmietnuť taliansky návrh rozpočtu, a to napriek zanedbateľnej makroekonomickej odchýlke od dohodnutých parametrov.

Autor článku však zdieľa presvedčenie súčasnej talianskej vlády o absurdnosti Paktu stability a rastu, ktorý v skutočnosti ponecháva štáty s vysokým deficitom a v “dlhovej pasci”. Podľa Evans-Pritchard je to len pokus o prekonanie problémov, ktoré vznikli v dôsledku “väzby nezlučiteľných ekonomík na spoločnú menu”. Okrem toho sa postavil za Taliansko v ultimáte EÚ.

“Vieme, že sme poslednou bariérou, ktorá chráni sociálnu práva Talianov, a preto vás nesklameme. Vieme, že ak nám bude súdené ustúpiť, rýchlo sa vrátia “odborníci”, ktorí konajú v záujme bánk a úsporných opatrení, a preto neustúpime, ” cituje Evans-Pritchard talianskeho vicepremiéra a ministra hospodárskeho rozvoja, práce a sociálnych vecí Luigi Di Maya.

A naopak ani v Bruseli nemajú v úmysle ustúpiť začínajú podniknúť kroky na začatie procedúry pri nadmernom deficite, v ktorej môže byť Taliansko pokutovaná až na 0,2% HDP. Tento krok je však nebezpečný, pretože prinúti krajinu prehodnotiť svoj príspevok do rozpočtu EÚ, tvrdí autor článku. Pričom EÚ očakáva, že obavy týkajúce talianskej ekonomiky oslabia dôveru Talianov vo vládu a prikloní sa na stranu únie.

Autor súčasne súhlasí s názorom šéfa talianskej rozpočtovej komisie Claudia Borghiho, ktorý sa domnieva, že EÚ “dokázala v Grécku urobiť z malého problému veľkú katastrofu vlastným nekompetentným riadením”. Ak však v Taliansku zopakujú túto chybu, bude situácia “tisíckrát horšia”.

V tomto ohľade Ambrose Evans-Pritchard vo svojom článku venovanom The Daily Telegraph kladie otázku, ako sa na EÚ odrazí neúspech a defolt Talianska, ku ktorému môžu dospieť kroky Bruselu.

“Prežije niekto z nich (európskych vodcov) dvojaký finančný šok takéhoto rozmeru?” Uzatvára Evans-Pritchard.