GATESTONE INSTITUTE: Američania v Afganistane zomierajú pre Čínu

Čínskou stratégiou je zjavne prepojiť Áziu prostredníctvom pozemných a námorných hospodárskych zón. CPEC je infraštruktúrny projekt, ktorého chrbticou je dopravná sieť spájajúca Čínu s pakistanskými námornými prístavmi Gwadar v provincii Balúčistan a Karáčí v provincii Sindh, ktoré sa nachádzajú pri Arabskom mori.

22. apríla 2018 sa odpálil terorista ISIS v kancelárii pre evidenciu voličov v hlavnom meste Afganistanu Kábule a zabil najmenej 60 nevinných ľudí a ďalších 100 ľudí zranil. Nasledujúci deň Spojené štáty odsúdili samovražedný bombový útok a pokračovali vo svojej politike boja proti povstalcom a budovania štátu v Afganistane.

“Tento útok na volebnú miestnosť opätovne potvrdzuje náš záväzok voči našim afganským partnerom a potvrdzuje, prečo sa musíme sústrediť na vykoreňovanie násilného extrémizmu,” povedal hovorca Pentagonu americký plukovník Robert Manning. “Keď občania nemôžu ísť a registrovať sa a uplatňovať svoje demokratické právo voliť, je to problém. Určite si ho zaslúžia, a preto tam zostaneme, aby sme sa uistili, že im toto právo v spolupráci s našimi afganskými partnermi zabezpečíme.”

Vo svojom každodennom brífingu s novinármi vydala hovorkyňa Bieleho domu Sarah Huckabee Sanders podobné vyhlásenie o tom, že americká administratíva “pokračuje v pokroku” vo svojej súčasnej stratégii v južnej Ázii.

Kým politickí činitelia USA zúfalo usilujú o stabilizáciu Afganistanu, opraty v ňom preberá Čína, ktorá sa usiluje o získanie toho, čo afganský autor Mushtaq Rahim nedávno označil za pekingskú “agendu ekonomického rozvoja”.

Čína, ako uvádza, “sa pozerá na udalosti v Afganistane s prístupom ‘počkaj a uvidíš’ a v diskusiách o budúcnosti Afganistanu väčšinu času hibernuje.”

“Zatiaľ čo sa dá tvrdiť, že veľkosť a rozsah čínskej ekonomiky nemusí Afganistan potrebovať pre svoj rast a expanziu … roztrieštený alebo zrútený Afganistan bude predstavovať významné bezpečnostné hrozby pre Čínu … ohrozená hlavná časť Nové hodvábnej cesty (Belt and Road Initiative, BRI) , tj. čínsko-pakistanský hospodársky koridor (China-Pakistan Economic Corridor, CPEC) … “

“Stabilný a silný Afganistan môže byť dobrým regionálnym prispievateľom do agendy čínskeho prepájania a hospodárskej integrácie. Afganistan má podľa odhadov nevyužité zdroje nerastných surovín v hodnote troch biliónov amerických dolárov. Tie zahŕňajú kvalitné zásoby lítia a medi, ktoré by mali byť pre pekingských ekonómov veľkým lákadlom , pretože tieto chemické prvky čínsky priemysel veľmi potrebuje. Afganistan s Čínou navyše podpísal Memorandum o porozumení (MoU), o pripojení sa k CPEC. “

“Čína môže byť ako pre Kábul, tak i pre Taliban veľmi prijateľnou možnosťou, ktorá súčasne ponúka záruky v prípade možného prelomu vo formálnom mierovom procese. Okrem toho by tiež mohla rozšíriť svoju vojenskú podporu afganským bezpečnostným silám … Čína bude musieť zvýšiť svoju politickú angažovanosť na miestnej, regionálnej aj globálnej úrovni na podporu silného Afganistanu, aby pomohla celému regiónu prežiť výzvy, ktoré predstavujú neštátni aktéri, ktorí vyhľadávajú a využívajú Afganistan ako svoje operačné základne. “

Číňania evidentne vidia svoju úlohu v Afganistane ako byť tým “dobrým policajtom” oproti úlohe USA, ktoré sú “zlým policajtom”. Čína sa rovnako ako Pakistan pozerá na Taliban ako na politickú opozíciu, nie ako na teroristickú organizáciu a ponúkla sa mu ako sprostredkovateľ pre vyjednávanie s USA a teda je v pozícii, kedy je schopná využiť hospodárskych a geopolitických výhod Afganistanu ako partnerského štátu v čínsko-pakistanskom spojenectve.

Inými slovami, Američania robia prácu, ktorú Číňania robiť nebudú, ale z ktorej môžu Číňania najviac profitovať.

Čínskou stratégiou je zjavne prepojiť Áziu prostredníctvom pozemných a námorných hospodárskych zón. CPEC je infraštruktúrny projekt, ktorého chrbticou je dopravná sieť spájajúca Čínu s pakistanskými námornými prístavmi Gwadar v provincii Balúčistan a Karáčí v provincii Sindh, ktoré sa nachádzajú pri Arabskom mori.

Kontrola Afganistanu prostredníctvom svojho zástupcu, Pakistanu, umožní Číne dokončiť dopravné koridory, elektrickej rozvodnej siete, ropovody a plynovody v celej strednej a južnej Ázii. Čína potom v Afganistane môže začať využívať nevyužité ložiská nerastných surovín v odhadovanej cene 3 biliónov amerických dolárov. V Balučistáne sú navyše ložiská zlata, medi, ropy, drahých kameňov, uhlie, chromitu a zemného plynu v cene 1 bilióna amerických dolárov.

Vojna v Afganistane môže skončiť “s plačom”, kedy sa politicky presadí varianta, ktorej hlavným účelom bude umožniť elegantný odchod, ktorý zdvorilo zdrží ohlásenie talibansko-pakistanského víťazstva a porážku USA a NATO, všetko v choreografii Číny, ktorá by potom mohla začať obchodovať ako dominantná regionálna mocnosť.

USA budú mať ťažkosti vyhrať vojnu vo vnútrozemskej krajine, kde čínsky spojenec, Pakistan, riadi dodávky pešiakov a reguluje operačné tempo prostredníctvom podpory Talibanu a Siete Hakkání (Haqqani Network). Zdá sa, že USA dúfajú, že stabilizujú región vzdialený tisíce kilometrov ďaleko, v ktorom je nekonečná zásoba islamských extrémistov podnecovaných a podporovaných Iránom, Pakistanom a Saudskou Arábiou. Namiesto toho, alebo najlepšie súčasne, by sa USA mali snažiť tejto nestability využiť a tiež sa pripravovať na to, ako v budúcnosti čeliť čínskej hegemónii.

Ako sa Čína pokúša expandovať, vyvstávajú príležitosti k využívaniu geopolitickej zraniteľnosti a k marenia čínskej snahy o regionálnu nadvládu, zahŕňajúc tradičné konflikty národných štátov, vyplývajúc zo sunnitsko-šiitského rozdelenia a z etnického nacionalizmu, rovnako ako ďalšie spôsoby. Americký odchod z Afganistanu by nepredstavoval porážku, ak by USA neboli nútené k strategickému ústupu kvôli absencii plánu, ktorý by bol schopný reagovať na meniacu sa regionálnu situáciu, ktorá je z väčšej časti diktovaná Čínou.