GATESTONE INSTITUTE: Čínska cesta ku globálnej hegemónii? Najnovším cieľom je Sýria

Plány Číny môžu zahŕňať investície do železnice z prístavného mesta Tripolis v Libanone na hranici medzi Libanonom a Sýriou, ktorá “poskytne Číne prostriedky na dopravu materiálov z Tripolisu do Sýrie, kde by Peking mohol nielen využiť politicky spornú otázku rekonštrukcie v krajine, ale tiež sa dlhodobo stavať ako regionálna mocnosť. Bez takejto železnice sú jedinými ďalšími vierohodne účinnými vstupnými miestami pre čínsky tovar do Sýrie stredomorské prístavy Latakia a Tartus.

Čínska Nová Hodvábna cesta (BRI) – pojem vytvorený v roku 2013 čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom, ktorý evokuje starovekú obchodnú trasu Hodvábnej cesty, ktorá spájala Čínu s krajinami na západe – by na Západe mala byť príčinou veľkých obáv. Hoci je Európskou bankou pre obnovu a rozvoj (EBOR) opísaná ako “dlhodobý projekt, ktorý v nadchádzajúcich rokoch poskytne Číne celosvetovo kľúčovú úlohu pri vedení a podpore kultúrneho, hospodárskeho, politického a obchodného vývoja”, je vlastne súčasťou stále zreteľnejšom čínskeho plánu vytvoriť regionálnu a globálnu hegemóniu.

Táto Nová Hodvábna cesta (BRI), ktorá “zahŕňa takmer 70 krajín”, má zreteľne za cieľ zabrániť americkému vplyvu dosiahnutím dominancie – nielen v oblasti obchodu a kultúry, ale aj v strategických a vojenských záležitostiach – v južnej a strednej Ázii, na Strednom východe a v Afrike. Čínske hegemonistické ciele sú pravdepodobne to, čo viedlo Peking nielen k tomu, aby sa zameral na krajiny ako Irán, Katar a Turecko, ale aj na Sýriu, ktorá kontrolovala pozemný prístup k Európe aj Afrike skrze starovekú Hodvábnu cestu, keď sa cez Palmýru tovar dostal do Stredozemného mora na svojej ceste do Ríma.  V nedávnej dobe, v čase mieru, Sýria tiež produkovala značné množstvo ropy.

V dôsledku toho sa zdá, že Čína bude bojovať o príležitosť hrať kľúčovú úlohu pri rekonštrukcii Sýrii, ktorá bola spustošená krvavú občianskou vojnou, ktorá zúrila viac ako sedem rokov. Väčšina Západu, ktorý poskytuje nejaké finančné prostriedky, predpokladá, že obnovenie vojnou spustošeného štátu bude podmienené “odchodom [sýrskeho prezidenta] Asada” – a Asad jasne uviedol, že “jeho krajina bude k svojej obnove potrebovať zahraničnú pomoc, ale že západné spoločnosti nie sú vítané – zdá sa, že Peking by rád toto vákuum zaplnil. Ponúka ako humanitárna pomoc, ako aj investície na obnovu, čo je pre Čínu ideálny spôsob, ako presadzovať Novú Hodvábna cesta (BRI) v Sýrii.

Plány Číny môžu zahŕňať investície do železnice z prístavného mesta Tripolis v Libanone na hranici medzi Libanonom a Sýriou, ktorá “poskytne Číne prostriedky na dopravu materiálov z Tripolisu do Sýrie, kde by Peking mohol nielen využiť politicky spornú otázku rekonštrukcie v krajine, ale tiež sa dlhodobo stavať ako regionálna mocnosť.  Bez takejto železnice sú jedinými ďalšími vierohodne účinnými vstupnými miestami pre čínsky tovar do Sýrie stredomorské prístavy Latakia a Tartus. Podľa libanonských novín Daily Star:

“Sýria má dva hlavné stredomorské prístavy v Latakia a v Tartus, ale oba predstavujú pre Peking problém. Po prvé nie je tu dostatočná hĺbka pre veľké kontajnerové lode. Po druhé, silný spojenec Sýrie Rusko má v oboch veľkú vojenskú prítomnosť – v Latakia leteckú základňu a v Tartuse námornú základňu. “

Naviac má Čína v úmysle vybudovať železnicu cez Irán a Turecko do Sýrie. Medzitým v Grécku čínska štátna spoločnosť Cosco “získala rozhodujúci podiel v prístave Pireus, blízko Atén”. Pireus je najväčší a najvyťaženejšie prístav v Grécku a najvyťaženejší kontajnerový prístav vo východnom Stredomorí.

Rovnako významná je skutočnosť, že v júli 2017 čínske vojnové lode vykonávali v Stredozemnom mori vojenské cvičenie, zatiaľ čo boli na ceste na spoločné námorné cvičenie s Ruskom, v oblasti Petrohradu a Kaliningradu. Rastúca vojenská spolupráca medzi Pekingom a Moskvou by teraz mohla predstavovať ešte väčšiu hrozbu, keď sa Čína chystá získať pozície v Sýrii skrze Novú Hodvábna cesta (BRI).

Keby Čína investovala veľké množstvo peňazí do rekonštrukcie Sýrie, ktorá je už dlho centrom teroristických skupín, tak by sa čínske finančné prostriedky mohli ľahko dostať do rúk ako skorumpovaných členov Asadovho režimu, tak i Hizballáhu (naviac podporovaného Iránom), ktorý je hlavnou teroristickou organizáciou podporujúcou Asadov režim, rovnako ako Hamasu, ktorý v Sýrii dokonca udržiaval svoje externé veliteľstvo. Čínske finančné prostriedky na obnovu by tiež mohli byť odklonené na nákup technológií jadrových zbraní od Iránu a Severnej Kórey.

Podľa analýzy Centra strategických a medzinárodných štúdií (Center for Strategic and International Studies) je “Čínska rozširujúcasa námorná stratégia a rastúca asertivita v oblasti rekultivácie pôdy a teritoriálnych nárokov kľúčovým hnacím motorom posilňujúcim súlad “ medzi členmi štvorstranného bezpečnostného dialógu medzi Indiou, Japonskom, Austráliou a USA, ktorý sa začal v rokoch 2007-2008. A oprávnene by ich znepokojovať mala.

Napriek tvrdeniu prezidenta Si Ťin-pchinga nie je Nová Hodvábna cesta prospešným projektom pre svet “mieru a spolupráce, otvorenosti a skupín spoločnosti, vzájomného učenia a vzájomného prospechu”. Je to nebezpečná cesta, ktorá jasne ukazuje, že Čína túži po globálnej dominancii.

 Debalina Ghoshal, je nezávislá konzultantka, špecializuje sa na problematiku jadrových zbraní a rakiet, žije v Indii. Komentár pôvodne vyšiel na Gatestone Institute v anglickom originálne China’s Path to Global Hegemony: Latest Target Is Syria.