GATESTONE INSTITUTE: Európske mestá absorbujú právo šaría

Ak by sme parafrázovali amerického spisovateľa Daniela Greenfielda, tak je srdcervúce a ohromujúce pozorovať ženy, ktoré oslavujú svoj vlastný útlak.

Keď pred dvoma rokmi dobyl Islamský štát v Líbyi mesto Syrta, tak sa v tejto pevnosti islamistov objavili takmer okamžite obrovské billboardy, ktoré nariaďovali ženám nosiť vrecovité šaty, ktoré zakrývajú celé telo, a zakazovali im používať parfumy. “Pravidlá šaría pre hidžáb” hovoria, že použitý materiál musí byť nepriehľadný, a strih odevu sa “nesmie podobať odevu neveriacich”.

O dva roky neskôr sa tri hlavné európske mestá – Londýn, Paríž a Berlín – snažia presadzovať rovnaký šaría trend.

Paríž povedala au revoir “rodovým” reklamám na verejných billboardoch. Parížska rada oznámila tento zákaz potom, čo sa socialistická starostka Anne Hidalgo pochválila, že Paríž “bude lídrom” v boji proti sexizmu. Primátor Londýna Sadiq Khan zakázal reklamy, v ktorých sú zobrazené “nerealistické proporcie ženského tela”. A hneď nato Berlín plánuje zakázať zobrazovať ženy ako “krásne, slabé, hysterické, hlúpe, bláznivé, naivné alebo ovládané svojimi emóciami”. Harald Martenstein z denníka Der Tagesspiegel sa vyjadril, že táto politika “by mohla byť prevzatá rovno z manifestu Talibanu”.

Iróniou je, že táto vlna morálky a “cnosti” sa vyskytuje v mestách riadených z reťaze odtrhnutými ľavicovými politikmi, ktorí po dlhé roky bojovali za sexuálne oslobodenie.

Existuje ale dobrý dôvod, prečo sa rozbehla táto groteskná kampaň zákazov. Tieto mestá hosťujú významné moslimské menšiny a politici – tí, ktorí zúfalo zavádzajú povinný multikulturalizmus – sa chcú zapáčiť “islamu”. Teraz je v záujme “feminizmu” podpora práva šaría, tak ako to robí Linda Sarsour. Výsledkom je, že sa dnes len málo feministiek ide islam kritizovať.

Deje sa to všade. Holandská radnica “radí” svojim pracovníčkam, aby nenosili minisukne. Vo švédskych plaveckých bazénoch sú vyhradené termíny plávania iba pre ženy. Nemecké školy posielajú listy rodičom, v ktorých žiadajú deti, aby sa vyhli “necudnému oblečeniu”.

Prvý politik, ktorý žiadal zákaz plagátov a reklám, ktoré “devalvuje ženy a mužov na sexuálne predmety”, bol nemecký sociálny demokrat a minister spravodlivosti Heiko Maas.

Líder Slobodnej demokratickej strany (FDP) Christian Lindner povedal: “Požadovať zahalenie žien alebo skrotenie mužov je niečo, čo je bežné medzi radikálnymi islamskými náboženskými vodcami. Niečo také neočakávame od nemeckého ministra spravodlivosti.”

V roku 1969 bolo Nemecko zmietané debatou okolo zavedenie “Sexualkundeatlas”, “atlasu” sexuálnej výchovy do škôl. Teraz je tu snaha de-sexualizovat nemeckú spoločnosť. Noviny Die Welt k tomu poznamenali:

“Vďaka ministrovi spravodlivosti Heiko Maas konečne vieme, že na hlavnej stanici v Kolíne nad Rýnom sa na Silvestra asi tisíc žien stalo obeťami sexuálneho násilia kvôli sexistickej reklame, kde je príliš veľa sexuálne príťažlivých modeliek a príliš veľa obnažených tiel. A stalo sa to tiež kvôli eroticky zmyselným perám na našich billboardoch, minisukniam v módnych časopisoch, a vďaka všetkým tým vrtiacim sa zadočkom a kyprým prsiam v televíznych spotoch. Toto je však len ďalší krok smerom k ‘poddaniu sa’. “

Die Welt sa pýta: “Mali by sme miesto bradaviek a zadočkov odporúčať nosenie burky a závoja, tak ako to robí pani Erdoganová?”

Tie isté nemecké elity, ktoré teraz navrhujú zákaz “sexistických billboardov”, cenzurovali škaredé detaily masových sexuálnych útokov v Kolíne nad Rýnom. Liberálna berlínska mešita, ktorá zakázala burky a otvorila svoje dvere homosexuálom a nezahaleným ženám, musí byť teraz pod policajnou ochranou kvôli vyhrážkam moslimských šovinistom.

Európske elity prijali dvojaký štandard: Sú hrdé na to, že sú organizované expozície s kresťanským krížom ponoreným do moču, ale veľmi rýchlo sa podriaďujú požiadavkám moslimov, aby cenzuroval karikatúry Proroka Mohameda. Talianske úrady vynaložili veľké úsilie, aby sa iránsky prezident Hasan Rúhání nemusel počas svojej návštevy v Ríme pozerať na nahotu starovekých sôch v Kapitolských múzeách.

Západná verejnosť sa zdá byť fascinovaná islamskými závojmi. Ismail Sacranie, zakladateľ firmy Modestly Active, ktorá navrhuje a vyrába Burkiny, oznámil denníku The New York Times, že 35% jeho zákazníčok nie sú moslimky. Aheda Zanetti, Libanonka žijúca v Austrálii, ktorá Burkiny vymyslela, tvrdí, že 40% jej odbytu pripadá na nemoslimské ženy. Západná verejnosť, ktorá si islam zromantizovala, sa očividne zadúša zbožnosťou a cudnosťou podľa islamských zákonov. Časopis The Spectator to nazval “novým puritánstvím” a pýta sa: “Prečo držia niektoré feministky basu s islamom?”

Ak by sme parafrázovali amerického spisovateľa Daniela Greenfielda, tak je srdcervúce a ohromujúce pozorovať ženy, ktoré oslavujú svoj vlastný útlak.

Európa sa možno čoskoro bude musieť ospravedlniť starostke Kolína nad Rýnom Henriette Reker. Bola kritizovaná – priamo odsúdená – za to, že ženám odporúčala, aby sa od cudzincov držali “na vzdialenosť paže”, a tak predišli sexuálnemu obťažovaniu.