Heinrich August Winkler: Pod vedením Jean-Clauda Junckera prestala byť Európska komisia garantom európskych dohôd

Západ sa zrúti a jeho základy sa rozpadávajú, napísal nemecký historik Heinrich August Winkler v časopise Der Spiegel.

EÚ prestala byť komunitou liberálnych hodnôt a je stále ťažšie v Európe hľadať jednomyseľné rozhodnutie. Sčasti za to nesie vinu aj Nemecko a jeho migračná politika, vysvetlil Winkler zo stránok časopisu Der Spiegel.

Stačí, keď premýšľame o výsledku budúcich volieb do Európskeho parlamentu v máji 2019, aby človek prišiel o spánok, tvrdí autor článku. Podľa jeho názoru bude mať proeurópska väčšina v parlamente v Štrasburgu čoskoro ťažké časy: protieurópske a protestné strany získavajú na váhe a je pochybné, či môže hlavný kandidát proeurópskych priaznivcov získať dosť hlasov, aby presvedčivo kandidoval na predsedu Európskej komisie.

Pod vedením Jean-Clauda Junckera prestala byť Európska komisia garantom európskych dohôd

Pod vedením Jean-Clauda Junckera prestala byť Európska komisia garantom európskych dohôd, tvrdí nemecký historik. Začala byť vnímaná ako “politická komisia”, ktorá niekedy veľmi náhodne interpretuje zmluvné podmienky. Zároveň sa väčšina poslancov Európskeho parlamentu rozhodla podporiť Komisiu proti euroskeptikom a prakticky ju prestala kontrolovať.

Heinrich Winkler považuje samotné európske strany, ktoré existujú takmer vo forme frakcií v parlamente v Štrasburgu, za pomerne zvláštne subjekty. Súčasne sa skladajú niekedy mimoriadne kontroverzných strán z pohľadu demokracie, ako národná strana “Fidezs” maďarského premiéra Orbána. Veľké združenia strán v EÚ navyše vykazujú solidaritu voči sebe navzájom, čo môže zdiskreditovať tento samotný koncept a podkopať sebavedomie samo o sebe, hovorí historik.

Vo voľbách do Európskeho parlamentu zohrávajú kľúčovú úlohu z veľkej časti nie európske otázky, ale vnútorné politické spory. Parlament v Štrasburgu už nie je “riešením európskeho problému demokracie, ale tento problém stelesňuje”, zdôraznil Der Spiegel.

V zásade to nemohlo byť formované na demokratickom modeli, pokiaľ ide o reprezentatívnosť: aby sa malé štáty necítili zranené, získali výsady na úkor väčších krajín, vysvetľuje autor.

Demokratické ospravedlnenie Európskej únie by malo byť vykonávané prostredníctvom národných parlamentov, tvrdí nemecký historik. Ich prácu na európskych záležitostiach je jednoduchšie koordinovať, ale to nezabráni rozporom.

 

Európska rada nie je vždy schopná prijímať rozhodnutia v záujme celej Európy

Samozrejme, nemožno si byť istí, že Európska rada je vždy schopná prijímať rozhodnutia v záujme celej Európy, pokračuje Winkler. V EÚ, ktorá sa skladá z 28 alebo čoskoro zo 27 krajín, je ťažké dosiahnuť jednohlasné rozhodnutie. To je spojené okrem iného s procesom erózie noriem, ktorý podporujú krajiny ako Maďarsko, Poľsko alebo Rumunsko, tvrdí autor. V krajnom prípade môže byť krajina zbavená práva voliť v Európe kvôli nedostatku demokracie, avšak všetky ostatné štáty EÚ by mali prijať zodpovedajúce rozhodnutie jednomyseľne. Maďarsko a Poľsko sa už v podobnej situácii môžu spoliehať jeden na druhého, uvádza sa v článku.

Európska únia, ktorá umožňuje jednotlivým štátom zanedbať svoje normatívne základy, už nemôže tvrdiť, že je spoločenstvom hodnôt, zdôrazňuje historik. Skôr je to situačná aliancia – pre rozvoj vnútorného trhu, bezpečnosti vonkajších hraníc, zlepšenie vojenskej spolupráce alebo boja proti terorizmu. “Avšak už nie je spoločenstvom liberálnych demokracií v najširšom zmysle slova,” vyslovuje autor svoj verdikt.

Existujú aj ďalšie náznaky rozpadu európskej jednoty, pokračuje. Čína sa usiluje o to, aby sa mnohé z európskych krajín stali na nej finančne a ekonomicky závislé. “Putinovo Rusko využíva každú príležitosť na to, aby vsunulo klin medzi štátmi Európskej únie.” Ak Európska rada hovorí o sankciách proti Rusku alebo o dodržiavaní ľudských práv v Číne, stáva sa jednomyseľné rozhodnutie stále obtiažnejším.

 

Z pohľadu Európskej komisie by sa EÚ mala v nasledujúcich desiatich rokoch rozšíriť na západ od Balkánu, ale nie všetky rozšírenia sú úspešné

Takže ak sa Srbsko pripojí k Európskej únii, Moskva získa v európskom spoločenstve najlepšieho spojenca, varuje nemecký historik.

Podľa Winklera sa Nemecko tiež podieľa na skutočnosti, že Európska únia vstúpila do súčasného krízového stavu. Nezávislé akcie Nemecka v súvislosti s krízou utečencov v septembri 2015 nemohli prejsť bez dôsledkov pre európskych susedov. V Poľsku sa rozhodnutie Berlína na nekontrolované prijatie zástupov migrantov podieľalo na raste konzervatívnej strany “Právo a spravodlivosť”, vo Veľkej Británii k úspechu priaznivcov brexitu a v Taliansku to viedlo k “obzvlášť fatálnym dôsledkom”.

 

Nemci prakticky zničili svoj prvý národný štát

Migračná politika nie je jediným problémom, v ktorom by malo Nemecko revidovať svoje kroky, píše Der Spiegel. Nemci prakticky zničili svoj prvý národný štát. Avšak medzi väčšinou európskych krajín nedošlo k pochopeniu záveru, že národný štát je prvok minulosti, ktorý by mal byť nahradený európskou federáciou alebo federálnou entitou v nemeckej podobe.

Podľa autora by nejaká snaha po najbližšom možnom spojenectve uprostred politiky EÚ spôsobila v určitom alebo inom smere zlyhanie, takže by bolo realistickejšie snažiť sa o užšiu spoluprácu medzi európskymi krajinami. Cez niektoré nezrovnalosti hovorí mnoho európskych krajín spoločne o ochrane právneho štátu a demokracie a tiež aktívne podporujú Nemecko v otázkach rozpočtovej a menovej politiky.

Iné krajiny sa môžu pripojiť do normatívneho jadra Európy, ale takáto úzka súdržnosť je potrebná iba v prípade, že sa zastaví erózia EÚ. Inak sa Európska únia bude musieť rozlúčiť s myšlienkou seba ako spoločenstva hodnôt, uzatvára nemecký historik Heinrich Winkler v článku pre Der Spiegel.