KOMENTÁR Nonie Darwish: Káže právo šaría to isté, čo desatoro?

Akceptovanie práva šaría v USA by úplne zmenilo západnú koncepciu manželstva tým, že by bolo umožnené mnohoženstvo, bitie žien, mrzačenie ženských pohlavných orgánov, znásilnenie a detské sobáše.

Feisalom Abdul Rauf, imám z “mešity Ground Zero”, napísal opäť veľmi nepresný a zavádzajúci článok, v ktorom karhá Američanov za ich údajne “pravicovú karikatúru” islamského práva šaría. Imám si stojí za tým, že šaría nie je pre americké právo žiadnou hrozbou. Vo svojom nedávnom článku “Hlúpy americký strach zo zákona šaría” poprel, že by zákon šaría bol nezlučiteľný s americkými zákonmi a ústavou. Je to však naozaj tak?

Vinu za usekávanie končatín a kameňovanie podľa zákona šaría sa imám Rauf snaží zvaliť na biblické zákony:

“Šaría nie je o amputáciách a kameňovaní. Tieto extrémne tresty boli do islamu prenesené zo starších biblických zákonov” a “v histórii islamu sa tieto tresty vyskytujú len zriedka”. Islamské právo predpisuje rovnaké príkazy a zákazy ako kresťanské desatoro. “

Článok imáma Raufa je prinajmenšom zavádzajúci, najmä ak ide o Desatoro prikázaní. Šaría je nielen nezlučiteľná so západným právnym systémom, ale je priamo v rozpore so západnými hodnotami. Zákon šaría porušuje všetkých desať prikázaní.

Islam vznikol 600 rokov po kresťanstve nie preto, aby sa prihlásil k Biblii, ale aby ju zdiskreditoval, nie preto, aby moslimovia žili vedľa “ľudí knihy” – Židov a kresťanov, ale aby ich nahradili. Je ťažké čítať islamské právne knihy a nedospieť k záveru, že islamské hodnoty sú v podstate “vzburou proti Desatoru”.

V islame nájdeme len málo úcty k ľudskému životu – či moslimov či nemoslimov. Začnime prikázaním “Nezabiješ”, ktoré islam porušuje. Previnenie proti Alahovi, ako je rúhanie a apostázia (odpadlíctvo od viery), šaría trestá smrťou. Súčasne však zakazuje stíhať moslimov, ktorí zabijú odpadlíkov, práve tak ako rodičia a starí rodičia, ktorí zabíjajú svojich potomkov. Alah prikázal moslimom zabíjať jeho nepriateľov, a ak moslimovia na ceste džihádu niekoho zabijú, alebo sú zabití, tak majú zaručený vstup do neba.

“A Boh veru kúpil od veriacich ich osoby aj ich majetky s tým, že im budú dané záhrady. A oni bojujú na ceste Božej – zabíjajú a sú zabíjaní. A to je sľub Jeho pravdivý, daný v Tóre, v Evanjeliu, aj v Koráne . A kto vernejšie dodržiava sľub svoj než Alah? Radujte sa teda z obchodu svojho s Ním uzavretého a to úspech je nesmierny.” (Korán 9: 111)

Tiež koncept cudzoložstva a vernosti v manželstve je úplne odlišný. Pod trestom smrti sa vernosť očakáva len od ženy, muži majú v tomto smere voľnosť, čo je výsledok práv ako polygamia a dočasné manželstvo pre moslimského muža. To znamená, že v islame koncept manželstvo ako zmluvy vernosti medzi jedným mužom a jednou ženou jednoducho neexistuje.

Pokiaľ ide o krádež, nenechajme sa oklamať islamským barbarským trestom za krádež, tj. amputáciou končatiny. Islam to myslí vážne, len ak moslim okráda iných moslimov. V islame idú zabíjanie a krádež ruka v ruke: ak sú nemoslimovia zabití na ceste džihádu, sú moslimovia odmeňovaní ich majetkom, ich domami, podnikmi, ženami a deťmi. To všetko je považované za legitímne vojnovú korisť. Niektorí ľudia tvrdia, že táto prax dnes neexistuje, ale skúste to povedať kresťanom a židom zo Stredného východu, ktorí boli okradnutí o svoj majetok, a ktorých pozemky a domy boli prevzaté moslimami.

Hlavný imám a profesor na vysokej škole Rhodes College v Memphise v Tennessee Yasir Qadhi povedal: “Moslimovia majú právo prevziať majetok špinavých kresťanov a židov.” Qadhi bol pritom magazínom New York Times Magazine charakterizovaný ako “jeden z najvplyvnejších konzervatívnych duchovných amerického islamu”.

Qadhi ospravedlňuje okrádanie židov a kresťanov ako “nástroj na nastolenie monoteizmu na zemi”. Cituje Mohamedove slová: “Bolo mi nakázané bojovať proti ľuďom, kým oni nekonvertujú” a vysvetľuje, že “ak nekonvertujú, ich život a majetok sú pre moslimov halal (voľné k prevzatiu)”.

Pokiaľ ide v práve šaría o pravdovravnosť, je to rovnaké ako s krádežou. Islam má veľa skulinek a šaría jasne hovorí, že klamstvo je za určitých podmienok povinnosťou, napríklad keď sa jedná o klamstvo v prospech islamu.

Pokiaľ ide o túžbu po susedovom príbytku a jeho žene, tak islam opäť využíva túžbu po niečom ako motiváciu k džihádu.

Celý koncept džihádu je bezostyšným porušením desiateho prikázania: znamená podmanenie nemoslimov a prevzatie všetkého čo majú.

Islamské knihy nám hovoria, že Mohamed nepriahol len po majetku svojich nemoslimských nepriateľov. Keď zatúžil po manželke svojho adoptovaného syna Aliho, mal zjavenie, ktoré legitimizovalo a posvätilo skutočnosť, že sa Ali s manželkou rozviedol a Mohamed sa s ňou oženil.

Desiate prikázanie – Nepožiadaš manželku svojho blížneho. Nebudeš túžiť po dome svojho blížneho ani po jeho poli, ani jeho sluhovi ani jeho žene ani jeho volovi ani jeho oslovi, ani po ničom, čo patrí tvojmu blížnemu. – je islamským hodnotám úplne cudzie. Islamské knihy sú plné príkladov olúpení nepriateľov Alaha zhabaním ich majetku, tovaru z obchodných karavan, žien a detí.

Američania nie sú vôbec hlúpi, keď odporujú právu šaría. Dokonca aj údajne neškodná a láskavá časť práva šaría, ktorá sa týka manželstva a rozvodu, ako sa nám imám Rauf snaží nahovoriť, je náboženským právom, ktoré žene úplne upiera právo na rozvod a zároveň právo udržať si svoje deti vo vlastnej starostlivosti.

Akceptovanie práva šaría v USA by úplne zmenilo západnú koncepciu manželstva tým, že by bolo umožnené mnohoženstvo, bitie žien, mrzačenie ženských pohlavných orgánov, znásilnenie a detské sobáše.

Každý právny systém, ktorým sa riadi národ, a ktorý je exportovaný, musí byť podrobne preskúmaný. Akceptovanie paralelného právneho systému by v skutočnosti zrušilo skutočnú slobodu mnohých ľudí, ktorí by pravdepodobne boli nútení sa mu podriadiť, a bola by to hrubá nedbalosť voči americkým občanom, ich slobode, a predovšetkým voči schopnosti dočkať sa spravodlivosti podľa práva.

Podľa práva šaría bol nad autorkou tohto textu vynesený rozsudok smrti, rovnako ako nad Salmanom Rushdie a ďalšími, a to z dôvodu slobody prejavu a odpadlíctva a je dôvodom, prečo nemôžu navštíviť svoju rodnú krajinu Egypt a ani ďalšie krajiny, v ktorých tvoria moslimovia väčšinu.

Nie, imám Rauf, strach z práva šaría nie je “hlúpy”. Je to pravdepodobne najjasnejší a zúfalo naliehavý strach, ktorý musí mať každý, komu záleží na slobode.

Nonie Darwish sa narodila a do svojich 29 rokov žila v Egypte. Je autorkou knihy: “Wholly Different; Why I Chose Biblical Values Over Islamic Values”. Komentár pôvodne vyšiel na Gatestone Institute v anglickom originále  What Sharia Prescribes: Same as the Ten Commandments?.