Komentár Františka Palka: NKÚ skontrolovalo ministerstvo školstva, to nemá vôľu riadiť už nič a nie je jediné

Ako možno označiť fakt, keď v priebehu roka dôjde v podriadenej organizácii ministertva k navýšeniu rozpočtu na dvojnásobok oproti schválenému rozpočtu v parlamente, pričom v desiatkach prípadoch dochádza k upravovaniu už schváleného rozpočtu? Ako možno označiť riadenie s verejnými financiami, keď šéf jednej z podriadenej organizácie uzatvorí zmluvu s externým dodávateľom na niečo, na čo nemá v rozpočte peniaze?

Dnes určite nikto nepochybuje o tom, že naša verejná správa a hlavne ústredná štátna správa, teda hlavne ministerstvá majú veľké rezervy v efektívnosti riadenia zverených peňazí zo štátneho rozpočtu. Výsledkom sú zbytočné straty.

Upozornil na to minulý týždeň napríklad aj Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ), ktorý zverejnil výsledky kontroly pri nakladaní so štátnymi peniazmi v rezorte Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. NKÚ zistil to, čo všetci vieme a nielen pokiaľ ide o toto kľúčové ministerstvo. V podstate poukázal na to, že tí, ktorí sú zodpovední za hospodárenie so štátnymi prostriedkami, to robia dosť mizerne.

Ako inak možno totiž označiť fakt, keď v priebehu roka dôjde v podriadenej organizácii ministertva k navýšeniu rozpočtu na dvojnásobok oproti schválenému rozpočtu v parlamente, pričom v desiatkach prípadoch dochádza k upravovaniu už schváleného rozpoču? Je možné označiť inak ako mizerné riadenie s verejnými financiami tiež fakt, že šéf jednej z podriadenej organizácie uzatvorí zmluvu s externým dodávateľom na niečo, na čo nemá v rozpočte peniaze? Uzatváranie opakovaných dohôd o vykonaní práce na činnosti, ktoré v popise práce majú interní zamestnanci alebo formálne uzatváranie kontraktov ministerstiev so svojimi podriadenými organizáciami, ktorým určujú, čo v rozpočtovom roku majú robiť, sú dnes už tak bežné prehrešky, že v podstate už takmer ani nikoho nezaujíma o tom hovoriť.

Dnes naozaj nie je ani tak podstatné na príklade ktorého ministerstva NKÚ dospel k zisteniam, že jeho štruktúra nie je efektívna a že jeho niektoré organizácie sú zbytočné, pretože ich činnosti sa často prekrývajú a že niektoré z nich môže vykonávať samotné ministerstvo. Podstatné je, že je to žiaľ typický príklad riadenia mnohých ústredných orgánov štátnej správy a ministerstiev. Pod nimi sa často skrýva neprehľadná pavučina rôznych organizácií so samostatným vedením, riadiacim aparátom, ekonomickými úsekmi a tak ďalej a tak ďalej. Na Slovensku máme tisícky takých organizácii.

V podstate od nástupu prvej dzurindovej vlády sa nepretržite, niekedy viac a niekedy menej hlasno, hovorí o potrebe “reorganizácie” ministerstiev, zrušenie mnohých ich podriadených organizácií. Urobili sa aj pozitívne príklady, či už v počte zamestnancov, lepšom nastavení riadiacich procesov, v pokusoch o zreorganizovanie podriadených organizácii aspoň v nejakom pozitívnom smere, avšak na celkovom systéme to stále nie je dostatočne vidno. Keď ešte dnes príde NKÚ s takýmito zisteniami o fungovaní podriadených organizácií jedného z ministertiev, je to dôkaz, že systém ako celok nefunguje. Žiaľ nefungujú dostatočne ani kontrolné mechanizmy, ktoré by nemohli, ak by fungovali, umožniť takýto dnešný nevyhovujúci stav.

Dnes nie je riešenie v tzv. procesných audítoch, ktoré by mali vykonať externé poradenské organizácie za obrovské peniaze.  V súčasnosti už fungovanie ministerstiev vedia zmapovať ministri s využitím vnútorných personálnych zdrojov. Riešenie je v politickej vôli urobiť zmeny v riadení ministerstiev a ich desiatiach a stovkách podriadených organizácií. Na konci musí byť omnoho menej samostatných subjektov v riadení ministerstiev, menej pracovníkov a efektívnejšie riadiace procesy v podobe centralizácie tých činností, ktoré sa prekrývajú, vrátane obslužných činností, akými sú právne, či ekonomické podporné činnosti. V zrozumiteľnej reči, to znamená, prestať už toľko veľkodušne rozprávať o potrebe reorganizácie organizácií ministerstiev a personálnych audítoch a začať menej hlasne na tom naozaj pracovať.

(Autor je ekonomický analytik, poradca vlády Republiky Tadžikistan pre oblasť štátneho rozpočtu a riaditeľ Inštitútu hospodárskej politiky, n.o. Komentár vyšiel pôvodne ako blog na portáli SME)