Komentár Jany TELEKI: Náš dobrý biely kôň Bašternák mlčí…

S napätím očakávaný súd s Bašternákom priniesol to, čo sa očakávalo. Pre väčšinu národa ilúziu, že spravodlivosť je pre všetkých, pre jeho inkvizítorov pobúrenie s nízkym trestom, lebo by ho možno chceli vidieť zhniť v base s prepadnutým majetkom a pre jeho kumpánov uspokojenie, že dobrý biely kôň je poslušný, lebo nikoho nenamočil. Fakt, že nikoho nevtiahol do područia justície je práve tým najväčším ponaučením, ktoré sa odzrkadľuje aj na nemej tvári odsúdeného Bašternáka.

Pán Rajtár v dobe podania trestného oznámenia iste neočakával, rýchly priebeh konania a ani záver pred súdom. Pozrime sa však na komplexné správanie a systematické páchanie ekonomickej trestnej činnosti odsúdeného Bašternáka. Poslanec Rajtár zdokumentoval jeho podvody, v niekoľkých trestných konaniach, je Bašternák obvinený. Oveľa viac je však nespracovaných prípadov v predprípravnom konaní, kde nie je dosť jednoznačných dôkazov na obvinenie konkrétnej osoby, alebo skôr konkrétnych osôb podieľajúcich sa na trestnej činnosti v spolupáchateľstve. Týmto poznatkom sa blížime k tomu, prečo sa Bašternák „zložil“ hneď pri prvom skutku a ako to bude prebiehať aj naďalej. Stíhanie organizovanej zločineckej siete vyžaduje také poznatky, priznania a svedectvá, ktoré musia mať procesnú podobu, čiže musia byť urobené pred vyšetrovateľom a na súde. Bašternák sa priznal a oľutoval skutok, čím dal bodku na začiatok súdneho konania a ako statočný žoldnier urobil zo seba nepriestrelný štít.

Perfektná práca obhajcu a spolupáchateľov na trestnej činnosti. Dalo sa tomu zabrániť? Mal Bašternák na výber? Pokiaľ by ešte pred pojednávaním došlo k dohode o vine a treste tak  úplne. Pri súdnom konaní je však činnosť súdu obmedzená a súd koná v zmysle podanej obžaloby, ktorá popíše skutok, páchateľa, ustáli vinu  a prípadne spoluvinníkov, spolupáchateľov a účastníkov na trestnom čine a uvedie k tomu dôkazy,  ktoré vedú k zákonnému a správnemu rozhodnutiu súdu. Baštrnák cez scenár vyšetrovacích úkonov vlastne urobil hrubú čiaru červenou ceruzkou, keď sa priznal, zaplatil a teda vrátil neoprávnene požadovanú daň a v najlepšej nádeji očakával, že nedôjde ani k podaniu obžaloby. Judikát, ktorý nesúvisel s podvodne vymoženou vratkou DPH skomplikoval situáciu a Bašternákov tím zmenil taktiku na ľútosť, ktorá nemá síce inštitút „účinnosti“ a nemá odkladný účinok na zrušenie obvinenia a zastavenie stíhania, ale má vplyv na výšku trestu a to aj so zohľadnením priznania, oľutovania skutku a beztrestnú minulosť Bašternáka. (Apropo: v prípade ďalších skutkov ak bude vo výkone väzby sa na to už nemôže prihliadať, lebo bude recidivista.) Na štrnásť dopravných priestupkov samozrejme súd nemohol brať do úvahy aj napriek pobúreniu novinárov, pretože priestupky boli doriešené sankciou a teda priestupca bol potrestaný.

Bašternák pred súdom bez výstrelkov  vyslovvil slávnu vetu: „ K skutku sa priznávam, svoj čin ľutujem“ – je to významná právna formulácia pre súd, lebo ten okamžite odkladá celé fascikle dôkazov, ktoré vyšetrovatelia pozbierali a  prokurátor s inými dôkazmi predložil ako súčasť obžaloby. Otázkou zostáva, či polícia a prokuratúra urobila dosť procesných úkonov tak, aby v iných konaniach proti Baštrnákovi, mohla usvedčiť spolupáchateľov a účastníkov. V tomto konaní to Bašternák zarazil. Navonok bez emócií, ale určite s autoritou žoldniera, že jeho spolupáchatelia, aj významní účastníci podieľajúci sa na skutkoch si to budú musieť vážiť po celý život a dbať na to, aby sa mu nič nestalo, a aby v tej súvislosti sa neotvorili dôkazy, ktoré by mohli viesť k ich odsúdeniu. Novinári a politici, ktorí čakali ako v senzačnom procese budú vidieť vypovedať obyvateľov jeho bytov, jeho obchodných partnerov, vyšetrovateľov, ktorí prinesú doteraz nepublikované poznatky sa nedočkali. Nepriviedli v putách Kočnera, neprišiel nezvestný Fico, ktorému súd iba s problémami doručuje predvolania, neprišiel žoviálny a perliaci Kaliňák, ani iné celebrity. Bašternák to jednoducho zarazil a svojim spôsobom si v zločineckej brandži zachoval absolútne, profesionálne vzbudzujúci rešpekt. Otázkou zostáva, či svojim postojom získa väčší vplyv a dosah na tých, ktorých vyškrtol z hry sa ukáže neskôr. Nezávisí to iba na ňom, ale aj na policajtoch a prokurátoroch, ktorí akosi zabudli na prvok organizovanosti a princíp nutnej účasti spolupáchateľov na daňových zločinoch, ako aj účastníkov, ktorí z toho mali priamy finančný osoh. Bašternákove priznaním maril skúmanie účasti pracovníkov finančnej správy na tomto skutku a nedozvieme sa prečo nebol nikto obvinený z trestného činu marenia úlohy verejným činiteľom a zneužitia právomoci. Nedozvieme sa kto všetko z takto obchodovaných realít a reťazenia ďalších obchodov, nájmov, atd. mal ešte materiálnu, finančnú alebo inú výhodu a prečo títo ľudia neboli kvalifikovaní ako spolupáchatelia.

Bašternák to zarazil jediným úkonom, ktorý je jeho výlučným procesným právom a nikto mu ho nesmie vziať. Vlastne nie celkom.

Po priznaní sa ku skutku sa totiž súd nemusel s touto časťou rozsudku vysporiadať, ale mohol sa vysporiadať s trestom a jeho výškou, už aj preto lebo nebezpečnosť takéhoto konania pre celú spoločnosť je mimoriadne citlivá a vážna. Nemusel teda ihneď po priznaní vyniesť rozsudok, mohol skúmať pohnútky, úmysel páchateľa, roky užívania vratiek bez náznaku vôle ich vrátiť, jeho možnosti a schopnosti nezákonnej vratke zabrániť. Súd mohol skúmať kto ho na trestný čin naviedol, s kým priamo na podaní návrhu vratky spolupracoval , aká účtovná alebo audítorská autorita jeho účtovníctvo odobrila, pretože je jednoznačné, že Bašternák nemal kvalifikáciu. Takto súd mohol skúmať aj ďalšie okolnosti, s ktorými sa podaná obžaloba a policajné vyšetrovanie zaoberali. Súd to neurobil, ale vymeral nepodmienečný trest v najľahšej skupine výkonu trestu a zákaz podnikania.

Bude závisieť na odvolaní prokurátora, či sa s  výškou uspokojí, ako odôvodní odvolanie a nakoniec ako Krajský súd rozhodne, či povolí odklad výkonu trestu ak by sa nahlásilo mimoriadne dovolanie na Najvyšší Súd SR a ako rozhodne súd.

Medzitým môže byť Bašternák na slobode a nie je ničím a nikým obmedzovaný, pokiaľ sa v nejakej ďalšej kauze niekto nerozhodne ho významnejšie obmedziť na právach. Zatiaľ nemusel odovzdať pas, nemá zákaz nakladania s majetkom. Novinári zverejňujú prvé informácie o upratovaní vo firmách, o prevodoch obchodných podielov a majetku, o útlme aktivít v jeho obchodných firmách, aj vo firmách na neho napojených osôb. Hoci novinári informácie servírujú publiku ako nehoráznosť,  nerobí nič čo by mal zakázané. Aj keď politici kričia, že potrebné jeho majetok prepadnúť v prospech štátu, jediná kauza na to nestačí. Treba si ale uvedomiť, že ak by ho obvinili aj v ďalších kauzách, majetok môže byť predmetom konfiškácie aj vtedy, keď už bol prevedený na tretiu osobu. Zákon totiž pozná inštitút neplatnosti právneho úkonu ex tunc teda od samého začiatku, najmä vtedy, ak je zjavné že pri prevode nebol dobrý úmysel.( O tom vedia tí, ktorým polícia zabavila auto ako ukradnuté, vrátila pôvodnému majiteľovi a nešťastník, ktorý kúpil auto pochádzajúce z trestnej činnosti si musel svoje práva uplatňovať v osobitnom konaní).

Predsa sa ale niečo stalo . „Náš človek“ sa musel postaviť k zodpovednosti čelom. Musel ochrániť svojich súkmeňovcov a za odmenu bude o neho zase nejako postarané. Po 2/3-ách trestu za dobré správanie prepustia, ak do toho neprídu ďalšie rozsudky a súdy rozhodnutia nezačnú posúvať k dlhodobejším a k prísnejším formám trestu. Bašternákovu psychiku,  bilanciu zásluh a nevďačnosti voči súkmeňovcom, odhalí pobyt vo väzbe.

Bašternák nepochybne bude postupovať tak, ako doposiaľ, aby na nikoho okrem neho nepadla ani smietka spoluviny. Po nejakom čase sa vráti do civilu a bude si žiť bez povšimnutia okolia, alebo to zbalí skôr ako si myslíme a bude nám kývať cez Skype z Belizé.