Komentár Jany TELEKI: Sedem rokov degenerácie generálnej prokuratúry JUDr. Trnkom

Trnkovou prioritou číslo jedna bolo zabezpečenie beztrestnosti prokurátorov vydávajúcich nezákonné rozhodnutia, čo bolo možné iba jediným spôsobom – znefunkčnením odboru kontroly.

Trnkove vyčíňanie na Generálnej prokuratúre SR začalo v roku 2004 niekoľko mesiacov po jeho zvolení. Trnka, uvedomujúc si svoje záväzky voči mecenášom a lobistickým skupinám, bol si vedomý, že trestnú činnosť mnohých vplyvných podnikateľov nebude možné zniesť zo sveta bez organizovanej trestnej činnosti orgánov činných v trestnom konaní, a rozhodnutí vydaných v rozpore so zákonom. Trnkovou prioritou číslo jedna bolo zabezpečenie beztrestnosti prokurátorov vydávajúcich nezákonné rozhodnutia, čo bolo možné iba jediným spôsobom – znefunkčnením odboru kontroly.

Trestné oznámenia prokurátori začali vybavovať v zmysle zákona o prokuratúre a nie v zmysle trestného zákona ako ukladal zákon o prokuratúre!

Od začiatku bolo jasné, že ak trestné oznámenia budú riešiť v zmysle zákona o prokuratúre, a nie trestného zákona, žiadny sudca ani prokurátor odsúdený za trestnú činnosť spáchanú, v rámci výkonu funkcie potrestaný nebude.

Trestný poriadok jasne hovorí, že konanie prokurátora po prijatí trestného oznámenia upravuje § 196 odsek 1, 2. Trestného poriadku. V prípade trestnej činnosti sudcov a prokurátorov má prokuratúra postupovať podľa § 196 ods. 1, čiže bez meškania upovedomiť úrad špeciálnej prokuratúry o podanom trestnom oznámení, nakoľko sa týka pôsobnosti špeciálneho súdu. Trestné oznámenie sa v súlade s trestným poriadkom vybavuje začatím trestného stíhania alebo odmietnutím. Prokurátor alebo policajt o podanom trestnom oznámení rozhodujú uznesením, voči ktorému je prípustná sťažnosť, ak oznamovateľ nesúhlasí s rozhodnutím.

Aplikácia Trnkovej novinky v praxi

Prokurátor napadnuté trestné oznámenie premenoval na sťažnosť proti postupu, čiže v prvej fáze konania sa z trestného činu stala v okamihu procesná chyba. Prokurátori navyše prestali sťažnosti vybavovať rozhodnutím, voči ktorému je prípustná sťažnosť, ale opatrením ktorým sa upravuje stav konania, a nie je voči nemu opravný prostriedok. Spôsob riešenia trestnej činnosti bol jednoducho geniálny. Účastníka konania eleganciou vlastnou taláru zbavili možnosti opravného prostriedku. Prokurátori mali dôvod na spokojnosť. Znefunkčnenie odboru kontroly prokurátorom  otvorilo neobmedzené možnosti pri vylepšovaní rodinného rozpočtu.

Približne dva roky po jeho nástupe, v čase veľkolepej prezentácie úradu špeciálneho prokurátora a špeciálneho súdu, generálna prokuratúra vedená JUDr. Trnkom šialený spôsob riešenia trestnej činnosti nahradila oveľa väčšou zvrhlosťou. Trestné oznámenia odbor kontroly odstupoval na riešenie ľuďom, voči ktorým smerovali. Každému súdnemu človeku, ale najmä prokurátorom bolo jasné žiadny prokurátor ani sudca voči sebe trestnú zodpovednosť nevyvodí.

Z vyjadrení tlačového odboru, respektíve tlačových hovorkýň generálnej prokuratúry mrazilo.

V roku 2008 Husárová pre televíziu Markíza bohorovne uviedla : “ Všetky trestné oznámenia od roku 2004 do roku 2008 boli generálnou prokuratúrou vybavované v zmysle zákona o prokuratúre . “

O rok neskôr hovorkyňa Tököly pre agentúru Sita a denník Sme bola oveľa otvorenejšia : Prokurátor po napadnutí posúdi trestné oznámenie, podľa obsahu a v zmysle zákona o prokuratúre rozhodne o ďalšom postupe … Punc zákonnosti nezákonnému postupu mali dať verejne prezentované vyjadrenia prostredníctvom hovorcov.

V tomto období už bolo pravici jasné, že Trnka nebol práve správna voľba, dokonca začala poukazovať na rozpínavosť Trnku, avšak bezvýsledne. Navyše úroveň výkonu prokurátorov okresných a krajských prokuratúr a nárast nezákonných rozhodnutí stúpala. Medializované prehrešky riešil Trnka spôsobom jemu vlastným, degradáciou novinárov, a spochybňovaním ich právneho vedomia.

V závere jeho pôsobenia na poste generálneho prokurátora, rozhodnutia vydávané prokurátormi snáď ani nebolo možné nazvať rozhodnutiami. Falšovanie okolností skutku, pozmeňovanie dátumov, skutočností súvisiacich so skutkom a deformovanie citácií zákonov bolo nepochopiteľné a nestráviteľné. V roku 2011 prokuratúra nepôsobila ako inštitúcia na výkon dozoru nad zákonnosťou, ale účinný nástroj na zastrašovanie, likvidáciu nepohodlných podnikateľov a oponentov. Neistota prokurátorov viedla k neštandardnejším postupom v oveľa väčšej miere ako dovtedy. Nikto netušil, kto bude nástupcom Trnku ani aké pravidlá zavedie a kšefty bolo potrebné dotiahnuť do konca …

Tragikomédia slovenská…

Rozhodnutie disciplinárnej komisie o odvolaní Trnku z talára bolo iba predstavením na upokojenie poškodených kauzou Glance house, pokusom prezentácie novej kultúry na generálnej prokuratúre po nástupe JUDr. Čižnára, a pokusom zvýšenia jeho kredibility. Nikto však neočakával, že Trnka bude skutočne potrestaný. Snáď najväčšou fackou občanom bolo zaradenie Trnku na odbor kontroly, kde nám úspešne v rozpore s trestným poriadkom, v zmysle zákona o prokuratúre rieši trestnú činnosť prokurátorov…

JUDr. Trnku žiadny súd nezbaví talára a počestný pán prokurátor bude do dôchodku na odbore kontroly generálnej prokuratúry zahladzovať trestnú činnosť prokurátorov. Senát krajského súdu, ktorý bude rozhodovať, musí Trnkovi preukázať úmysel spôsobiť škodu, prípadne privodiť majetkový prospech. Trnkovi stačí vyjadrenie, že konal v najlepšej viere v záujme veriteľov, a následky jeho konania a výška spôsobenej škody budú hodnotené ako nepodstatné.

V konečnom dôsledku je tu ešte jeden problém, pre ktorý nemôže byť Trnka vyzlečený z talára … jedného dňa by mohol začať rozprávať o trestnej činnosti súčasnej vládnej garnitúry.