Komentár Martina Pekára: Kazašský nájazd na eurofondy

Kazašsko-talianske konzorcium ktorého súčasťou je spoločnosť Todini sa zapojila do železničného tendra na modernizáciu železničnej trate pri Devínskej Novej Vsi, kde dali najlacnejšiu ponuku. Za zrealizovanie zákazky si pýtajú zhruba o 60 milioónov eur, ako v poradí druhá spoločnosť. Železničiari sa ich pokúšali z tendra vylúčiť avšak neúspešne.

Veľmi často som v poslednej dobe čítal ako sa dostali „neštandardné“ firmy do obstarávaní veľkých štátnych zákaziek.

Pri diaľničnej výstavbe nie je nič výnimočné stretnúť sa s neštandardnými firmami ktoré pochádzajú zo Španielska či Talianska. Jednu z najvýznamnejších stavieb na Slovensku –  tunel Višňové predsa realizuje Slovensko-talianske konzorcium, taktiež sa objavili v tendri na D1 Prešov západ – Prešov juh. Len tak medzi rečou spoločnosť Todini bola v tendri D1 PO-PO vylúčená pre nesplnenie podmienky účasti. Kazašsko-talianske konzorcium ktorého súčasťou je spoločnosť Todini sa zapojila do železničného tendra na modernizáciu železničnej trate pri Devínskej Novej Vsi, kde dali najlacnejšiu ponuku. Za zrealizovanie zákazky si pýtajú zhruba o 60 milioónov eur, ako v poradí druhá spoločnosť. Železničiari sa ich pokúšali z tendra vylúčiť avšak neúspešne.

Na jednej strane chápem, že tunajších úradníkov a manažérov straší spolupráca s neznámymi spoločnosťami ktoré na prvý pohľad nepoznajú slovenský trh, normy, ako aj technologické postupy aj napriek tomu, že za nimi častokrát stoja slovenskí manažéri. Normy, postupy a celková kultúra stavebného prostredia je iná štát do štátu. Viem, že človeku hneď príde na myseľ prípad strateného ruksaku s 300.000 €, ale nemal som na mysli korupciu. Určite sú Španielsku či Taliansku bezpochyby iný stavebný zákon, normy a aj technologické postupy. Rovnako je odlišné fungovanie úradov a investorov. Preto hneď na začiatku sú tieto firmy v nevýhode. A dovolím si tvrdiť, že ak túto nevýhodu nepoznajú, môžu veľmi zle dopadnúť. Keď nie tieto firmy samotné tak ich subdodávatelia, čo budú isto lokálne stavebné firmy, ktorým zostanú nevyplatené faktúry ako v prípade Corsan na R2, kde skončili dobrovoľne v konkurze.

V tomto prípade nie je  chyba v nefunkčnom či chybnom zákone o verejnom obstarávaní. Chyba je jednoznačne na strane ŽSR. Prvé chybné rozhodnutie bolo, keď sa železničiari nezamysleli nad tým že by súťaž mohla reálne vyhrať firma pochádzajúca mimo Slovenska. Tento fakt žiaľ podcenili aj keď je známe, že stavby hradené z EU fondov musia byť prístupné aj firmám mimo SR. S týmto sa  štátne firmy musia skrátka zmieriť. Tú „poistku“ treba hľadať niekde inde, ako sa len spoliehať na posvätenie vylúčenia uchádzača UVOm. A to bolo hneď druhé chybné rozhodnutie, akonáhle zistili, že sa prihlásilo „nežiadúce“ Taliansko-kazašské konzorcium, už len rýchlo hľadali spôsob, ako ho vylúčiť. Vylúčiť z tendra konzorcium z dôvodu, že ich nepoznajú a nie je to klasická stavebná firma. Teda nevedia čo od nich čakať –  akú kvalitu práce  a či by vôbec stavbu dokončili, ako napríklad HANTu v Prešove (samozrejme, že oficiálny dôvod bol iný).

Riešenie je v zásade jednoduché. Stačí nastaviť v súťažných podkladoch míľniky takým spôsobom a tak často, že by boli železnice schopné v ktoromkoľvek čase mať kontrolu nad prebiehajúcimi prácami či už projekčnými alebo stavebnými keďže ide o žltý FIDIC (naprojektuj a postav). Železničiari mali dať niekoľko termínov na kontrolu dokumentácie, prípadne na získanie niekoľkých stavebných povolení. Tak by vedeli napr. už po prvých 6 mesiacoch posúdiť či sú schopní trať zmodernizovať alebo nie. Alebo či ide o ďalšiu dampingovú cenu, za ktorú sa to nedá postaviť. Ak by postupovali železničiari týmto spôsobom a nezapodievali sa vylučovaním najnižšej ceny, už dnes by vedeli či to reálne postavia. Takto sa práce ešte nezačali.  Prinajlepšom za 2 roky železničiari budú aspoň vedieť či to postavia alebo nie. Budem teda dúfať, že to nedopadne ako tunel Višňové, kde sa Taliani trápia a ešte sa aspoň 3 roky trápiť budú.

(Autor už roky pracuje na manažérskom poste v oblasti dopravy. Komentár vyšiel pôvodne ako blog na SME.)