Komentár Milana Kurotu: Keď košická cudzinecká polícia chce tromfnúť aj tú bratislavskú

Hlavný problém cudzineckej polície je v tom, že Slováci s ňou neprichádzajú do styku a preto nie je absolútne pod žiadnou verejnou kontrolou, čo mnohí policajti chápu tak, že si môžu robiť, čo chcú. A často to aj robia, viď prípad spomenutý v tomto článku. Že nám robia hanbu do zahraničia nikoho netrápi. 

…alebo aj o tom, ako primátor Rožňavy nepotrebuje vo svojom meste žiadne nové pracovné miesta a je spokojný s terajšou nezamestnanosťou.

Čo sa týka cudzincov, v poslednej dobe sa hovorí hlavne o ich zamestnávaní a sa vôbec nehovorí o tom, že by cudzinecká polícia mohla byť nápomocná pri príchode cudzincov, ktorí by na Slovensku nie že pracovali, ale naopak, tvorili by nové pracovné miesta.

O cudzincoch, ktorí by prišli na Slovensko nie ako zamestnanci, ale ako zamestnávatelia sa nehovorí z jednoduchého dôvodu: nie je o nich záujem, my ich nepotrebujeme, my nepotrebujeme viac pracovných miest. Kritika väčšinou padá hlavne na bratislavskú cudzineckú políciu, ale ani mimo hlavného mesta to nie je o nič lepšie. Tento prípad je toho názornou ukážkou.

Istý cudzinec, na účel článku ho nazvime Ivan, podal spolu so svojimi obchodnými partnermi, na zastupiteľskom úrade SR dňa 12.04.2017 žiadosť o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania. Pri podávaní žiadosti mimo iného uviedol, že je spolumajiteľom fabriky na výrobu textilu, v ktorej zamestnáva okolo 100 ľudí. Podobnou činnosťou sa plánuje zaoberať aj na Slovensku a na začiatok má v pláne investovať 250 000 EUR. Na základe vykonaného pohovoru slovenský zastupiteľský úrad odporúča pobyt udeliť.

Žiadosť bola doručená za Oddelenie cudzineckej polície PZ Košice dňa 03.05.2017.

Lehota na rozhodnutie je 90 dní.

Podľa zákona policajný úrad pri rozhodovaní prihliada na „stanovisko zastupiteľského úradu k udeleniu prechodného pobytu“.

Prešlo jeden a pol roka.

Stále nemáme právoplatné rozhodnutie.

Deň po doručení žiadosti (konanie č. 1055/2017) si riaditeľ Oddelenia cudzineckej polície PZ Košice (ďalej OCP) mjr. Mgr. František Farkaš vyžiadal stanovisko obce Rožňava, či je udelenie pobytu Ivanovi vo verejnom záujme.

Obec nie je vecne príslušná posudzovať verejný záujem.

Ivan nikdy netvrdil, že bude podnikať v Rožňave, len tam má ubytovanie.

V liste na mestský úrad major Farkaš vôbec neuviedol, aké má Ivan skúsenosti v domovskej krajine, koľko plánuje investovať a už vôbec nie, čím sa plánuje zaoberať. Len vymenoval živnosti, ktoré má jeho spoločnosť zapísané v obchodnom registri.

Primátor mesta Rožňava za vládnu stranu MOST-HÍD a kandidát v nadchádzajúcich voľbách Pavol Burdiga listom číslo 3534/2017-34023-FIN odpovedal mimo iného:

Podnikateľská činnosť spoločnosti XXX s.r.o., ktorej má byť žiadateľ konateľom nie je vo verejnom záujme, nakoľko ani jeden z predmetov činnosti nie je v našom meste nedostatkový. Prechodný pobyt konateľa – cudzinca XXX preto nie je vo verejnom záujme mesta a jeho obyvateľov.

Opakujem, že starosta nemal žiadne informácie o tom, čím sa plánuje cudzinec zaoberať, napriek tomu vedel posúdiť verejný záujem a len na základe vymenovaných voľných živností zistil, že prípadné nové pracovné miesta nie sú v záujem obyvateľov obce. Vlastne podľa danej odpovede žiadny veľkoobchod/maloobchod (jedna zo živností) nie je podľa primátora mesta Rožňava u ich nedostatkový.

Okres Rožňava je okres so štvrtou najvyššou nezamestnanosťou na Slovensku.

Na základe uvedeného OCP Košice žiadosť zamietlo.

Odvolací orgán zamietnutie samozrejme zrušil a konanie vrátil späť. Ako sa uvádza v rozhodnutí o odvolaní, odvolací orgán „zistil také vady, ktoré odôvodňujú jeho zrušenie“, správny orgán sa „dostatočne nevysporiadal s námietkami … náležite nezdôvodnil nevykonanie navrhovaných dôkazov … nedostatočne skúmal … predčasne skonštatoval … nedisponoval takým relevantným dôkazom … nie je vôbec preukázané …“, a pod. Jednoducho, hanba na tri zimy.

Mne, keby môj nadriadený zrušil nejaké rozhodnutie s tým, že je v rozpore so zákonom, tak asi s hanbou sklopím uši, budem čušať a do budúcna si dám pozor. Riaditeľ cudzineckej polície v Košiciach major Farkaš má však asi vyššie ego a zrejme si povedal, že keď sa mi nepodarilo zamietnuť žiadosť z jedného dôvodu, tak to skúsim z druhého. A tak sa aj stalo.

Oddelenie cudzineckej polície PZ Košice si vymyslelo, že konanie má nedostatok, z dôvodu vymysleného nedostatku konanie v rozpore so zákonom prerušilo a vyžiadalo si od Ivana preukázať účel pobytu iným spôsobom, ako to on urobil, hoci zákon nedáva polícii právomoc určovať žiadateľom o pobyt spôsob, ktorým preukážu účel pobytu. Zákon dáva na preukázanie účelu niekoľko možností a je na samotnom cudzincovi, ktorú si vyberie. Účel Ivan preukázal v súlade so zákonom ešte pri podaní žiadosti v apríli 2017.

Ivan vo svojej odpovedi mimo iného upozornil OCP PZ Košice, že polícia je povinná udeliť pobyt ak nie sú dôvody na zamietnutie (čo nie sú), na povinnosť prihliadať na stanovisko zastupiteľského úradu (ktoré je kladné), na prerušenie konania bez právneho dôvodu a odkázal, že nebude dokladať účel pobytu druhý krát, keďže to už jeden krát urobil.

Keďže Ivan neodstránil neexistujúce nedostatky, košická polícia konanie zastavila, Ivan sa odvolal a odvolanie opäť vyhral. Druhý krát podpísal major Farkaš ako riaditeľ OCP PZ Košice rozhodnutie, ktoré je v rozpore so zákonom a ktoré mu jeho nadriadený vrátil.

A opäť s hanbou.

A ešte väčšou ako predtým.

Ako sa uvádza v rozhodnutí o odvolaní, správny orgán sa opäť „nijako nevysporiadal s námietkami … nijako ich nevyvrátil a ani sa k nim adekvátnym spôsobom nevyjadril“, „napadnuté rozhodnutie pôsobí nezrozumiteľne, je neopodstatnené a nemá oporu v právnom poriadkua dokonca, že predmetné rozhodnutie nemalo byť vôbec vydané.

Takže konanie sa opäť vrátilo na začiatok, na oddelenie cudzineckej polície Košice, na vydanie rozhodnutie v súlade so zákonom. Myslíte si, že sa po druhom zahanbujúcom rozhodnutí policajti poučili? Ale kdeže. Skúšajú teraz inú možnosť, snažia sa spochybniť ubytovanie. Ivan má zabezpečené ubytovanie v hoteli, čo je na začiatok celkom bežné prax a po udelení pobytu si ju cudzinci zvyknú zmeniť. Teraz si košickí policajti vymysleli a nahovorili hotelu, kde má Ivan zabezpečené ubytovanie, že hotel má vybrať jednu izbu pre Ivana a vraj túto izbu nemôže hotel prenajať nikomu inému. Akože úplne vážne. Ľudská hlúposť je zrejme nekonečná.

A tak namiesto 90 dní sa to celé natiahlo na rok a pol s koncom v nedohľadne.

Košice. Mesto dobrovoľníctva. Mesto kultúry. Sídlo ústavného súdu. A cudzinecká polícia si robí, čo chce. Podobným spôsobom, ako v prípade uvedeného konania sa košická polícia správa aj v mnohých iných prípadoch. A robí hanbu Slovensku. Spolu s bratislavskou políciou. Stačí si prečítať zahraničné portály, čo si cudzinci myslia o Slovensku, ako tu pre políciu neplatia žiadne lehoty, že si môže robiť, čo chce, zákony je neobmedzujú.

Hlavný problém cudzineckej polície je v tom, že Slováci s ňou neprichádzajú do styku a preto nie je absolútne pod žiadnou verejnou kontrolou, čo mnohí policajti chápu tak, že si môžu robiť, čo chcú. A často to aj robia, viď prípad spomenutý v tomto článku. Že nám robia hanbu do zahraničia nikoho netrápi. Namiesto toho, aby sem išli cudzinci, ktorí môžu byť prospešní pre Slovensko napríklad tvorbou pracovných miest my radšej uľahčujeme príchod robotníkom a nízko kvalifikovaným pracovníkom.

(Komentár pôvodne vyšiel na blogoch SME s názvom Keď košická cudzinecká polícia chce tromfnúť aj tú bratislavskú)