Komentár Petra Králika: Európa sa sotva môže brániť sankciám USA voči Iránu. Dôvodom je SWIFT

Pokiaľ Európa, alebo krajiny s realistickým prístupom ku medzinárodne politike nevyvinú vlastný platobný systém, ktorý ich ochráni pred agresívnou drakonickou politikou USA, všetky reči o tom ako je udržateľná Iránska dohoda sú len morálnym politickým gýčom. Napokon aj nemeckí bankári už o tom vedia svoje. 

EÚ chcela zabrániť izolácii iránskych bánk zo strany USA. To nefungovalo. Spoločnosti sa sotva môžu vyhnúť sankciám USA voči Iránu. Dôvodom je SWIFT plne pod kontrolou USA. Pokiaľ Európa nevyvinie vlastný medzinárodný platobný systém, tak ako na ňom pracujú Rusi, či Číňania, udržanie Iránskej dohody je len čistá ilúzia a morálny politický gýč. 

Úplne iná realita a morálny politický gýč Iránskej dohody

“Zaviazali sme sa európskym spoločnostiam, ktoré legitímne podnikajú v Iráne, že ochránime ich  prevádzku,” sľúbil minister zahraničia Nemecka Heiko Maas (SPD) v lete, vzhľadom k hroziacej eskalácii sankcii Spojených štátov proti Iránu. Ale s nástupom sankcií začiatkom novembra sa ukazuje: “bol to planý prísľub – a Európa sotva môže pomôcť spoločnostiam.”, píšu Mathias Brüggmann a Elisabeth Atzler na Handelsblatt.

Hneď ako americký prezident Donald Trump opísal opatrenia, ako ” najťažšie sankcie všetkých čias “, platobný systém Swift obmedzil prístup niekoľkých iránskych bánk do medzinárodného finančného systému. Tým sa ešte viac sťažuje plánovaný vývoj špeciálneho účelu EÚ (SPV) na podporu európskych firiem v Iráne. Tento nástroj – špeciálny účel (SPV) bolo určený na udržanie platobnej prevádzky s Iránom, ktorá sa takmer zastavila v dôsledku sankcií USA.

Nemecká vláda vajatá po akceptovaná novej reality o tom, že prevádzka sa opäť spustí do konca roka. Francúzski diplomati, ktorí spolu so zástupcami Berlína a Londýna propagujú inštitucionálny barter a SPV v celej Európe, hovoria o inom termíne  “v priebehu roka 2019”. A nakoniec Luxembursko ako sídlo,  už vystúpilo z celého zámeru  z dôvodu tlaku USA.

Tento medzičas efektívne využíva Rusko, ktoré funguje v režime sankcii už niekoľko rokov a teda je mu ukradnuté, čo si o tom myslia Spojené štáty. Navyše, samo vyvinulo alternatívu k platobnému systému SWIFT. Všimol si to aj Wall Street Journal, ktorý tvrdí, že Rusko sa stalo jednoznačným víťazom sankcií voči Iránu. 

Do akej miery je EÚ imúnna proti sankciám a hrozbám USA? 

Americký prezident Donald Trump v máji oznámil, že krajina opúšťa jadrovú dohodu s Iránom a opätovne zavádza prísnejšie sankcie v dvoch krokoch. Druhá časť zákona nadobudla platnosť 4. novembra.

Právne predpisy EÚ o ochrane voči  sankciam – “blokovací štatút (SPV)” – doteraz preukázali malý účinok. Stále existujú spoločnosti, ktoré chcú obchodovať s Iránom. Neexistujú však žiadne banky, ktoré by zatiaľ spracúvali platby súvisiace s Iránom. Všetky významné nemecké finančné inštitúcie prestali podnikať týmto spôsobom – a držia sa tohto rozhodnutia napriek svojim “blokujúcemu štatútu” ,o ktorom EÚ tak hrdo hovorí, že našla spôsob ako udržať dohodu s Iránom.

Oficiálne sa banky zaoberajú obchodnou politikou, ale v skutočnosti sa pravdepodobne obávajú predovšetkým amerických sankcií. Preto problém môže pokračovať aj po začatí režimu SPV. Najmä od chvíle, keď námestník ministerstva financií Steven Mnuchin pred niekoľkými dňami jasne uviedol, že USA budú “prijímať agresívne opatrenia” v prípade vytvorenia SPV.

Aj keď boli peniaze zasielané prostredníctvom “výmen ” z iných krajín EÚ alebo prostredníctvom centrálnych bánk do komerčných bánk, platby pôvodne pochádzajúce z Iránu –  z pohľadu bánk, sú naďalej kritériom vylúčenia.

 

Európska komisia pôvodne do sveta gágala, že nepodľahne  hrozbám USA.

No pri pohľade na realitu, kde už  je zo systému  SWIFT vylúčených 50 až 60 iránskych bánk– vrátane Tat Bank, je celý medializovaný postoj Európskej komisie len tragikomickou udalosťou.

Pokiaľ Európa, alebo krajiny s realistickým prístupom ku medzinárodne politike nevyvinú vlastný platobný systém, ktorý ich ochráni pred agresívnou drakonickou politikou USA, všetky reči o tom ako je udržateľná Iránska dohoda sú len morálnym politickým gýčom. Napokon aj nemeckí bankári už o tom vedia svoje.