Komentár Petra Tomečka: Po dvadsiatich rokoch dozrel čas na audit kompetencií samosprávy

Možno, keď budeme hovoriť s ľuďmi v regiónoch opäť dospejeme k  zníženiu počtu krajov z 8 na 4, zníženie počtu plnohodnotných okresných úradov zo 79 na 44 a ponechanie 35 okresných úradov so zúženými kompetenciami a k vytvoreniu školskej jednotnej siete – špecializovanej štátnej správy.

V roku 1999 bola prijatá Stratégia reformy verejnej správy v SR, ktorá vychádzala z východiskovej situácie v usporiadaní verejnej správy a bola dôsledkom nesystémových zmien uskutočňovaných po roku 1990. Model 8 samosprávnych krajov sa však zrodil už v roku 1998.

Tento rok si tak pripomíname 20 rokov kedy sa zrodila regionálna samospráva a možno aj všetky problémy, ktoré s ňou dodnes máme. Ten základný sa dá pomenovať vcelku jednoducho a to neukončenie celej reformy verejnej správy na Slovensku.

Mnohí odborníci dnes hovoria, že budúca alebo pokračujúca  reforma verejnej správy má mať  systémový a komplexný charakter.

Počúvam to už desať rokov a nikam sme sa nepohli. Stále len rovnaké prekopírované materiály na úrovni vlády, kde sa napríklad píše že reformu verejnej správy “nie je možné spájať len so zmenami územného usporiadania inštitúcií verejnej správy, ale aj so zmenou ich pôsobností, metód riadenia, kvality riadiaceho aparátu, presunom pôsobností a zodpovedností z centrálnej úrovne na územné články, zmenami v systéme tvorby príjmov a výdavkov verejných rozpočtov”.

Niekedy mám pocit, že vládni úradníci chodia na rôzne odborné konferencie, vezmú z nich materiály a potom ku koncu každého roka vytvoria kompilát, ktorý nám tvrdí že reforma verejnej správy má mať svoju novú, “tretiu” alebo dokonca “štvrtú” etapu. Proste kecy….

Slovensko stojí pred zásadnou výzvou ako sa vysporiada so Zákonom č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky. Tento zákon je dnes úplne nefunkčný. Jednoducho, žiada si svoj hĺbkový audit. 

Súčasne s tým stojí Slovensko pred rovnako naliehavou výzvou a tou je komunálna reforma. O tej je rovnako mnoho popísané, ale to základné – politická vôľa a odvaha k nej chýba.

Dokázali sme znížiť počty poslancov v obciach a mestách, ale to bolo len minimum, čo sme za posledné desaťročie dokázali. Nevieme vyriešiť stovky poslancov v Bratislave, či v Košiciach. Až absurdné a ironické sa zdá v porovnaní s týmito našimi “veľkomestami”, že také San Francisco to zvláda len so siedmimi volenými radnými.

Kde teda začať s reformou verejnej správy a jej dokončením?

Odpoveďou je reálny život. Napríklad školstvo. To funguje v režime, ktorý je dlhodobo neudržateľný. Príde chvíľa kedy budeme musieť rozhodnúť, či okrem budov, ktoré sme dali do originálnej kompetencie miest, obcí a regiónov im dáme aj vlastné peniaze (dane) alebo pôjdeme opačným smerom a celý systém školstva vrátane hardwaru (budov, zariadení) vyvlastníme štátom. Ak neurobíme nič, celý školský systém v tejto podobe skolabuje. Vlastne už kolabuje. Podiel na dani z príjmov fyzických osôb nie sú totiž vlastné peniaze a fiškálna decentralizácia už vôbec nie.

Mohli by sme menovať sociálnu oblasť  a najmä systém verejných a neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. O regionálnom zdravotníctve, a to ako sa pod rúškom “manažerských” krajských zmlúv de facto privatizovalo, by sa tiež dalo rozprávať hodiny.

Ak som hovoril, že základom budúcej autentickej reformy verejnej správy je reálny život, považujem kompetenčný audit zákona o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky, ktorý je 17 rokov starý za klúčový.

Možno, keď budeme hovoriť s ľuďmi v regiónoch opäť dospejeme k  zníženiu počtu krajov z 8 na 4, zníženie počtu plnohodnotných okresných úradov zo 79 na 44 a ponechanie 35 okresných úradov so zúženými kompetenciami a k vytvoreniu školskej jednotnej siete – špecializovanej štátnej správy.

++++++++

(Autor bol prvým županom Trnavského samosprávneho kraja zvoleným v roku 2001, v komunálnych voľbách 2018 kandidoval na primátora Trnavy za NÁRODNÚ KOALÍCIU. Zároveň je odborníkom tejto strany na reformu verejnej správy a regionálny rozvoj)