Komentár Slavěny Vorobelovej: Ako vzniká národná koalícia a prečo sme za Európu národov

Znamenia doby na európskom nebi nám dávajú pocit , že to čo sa deje u nás v Európe, alebo na Slovensku žiada akési riešenie, ktoré nikto jasne nedefinoval, starší ľudia strašia vojnou, iní podliehajú všeobecnej skepse o tom, že „jednotlivec v spoločnosti aj tak sám nič nezmôže“. Mojou odpoveďou je, že ľudia nie sú opustené ostrovy uprostred nepredvídateľneho mora, ale tvoria spoločenstvo s jasne dohladateľnou, historicky a kultúrne definovanou kotvou – národnou identitou.

Hrozí zánik európskej kultúry: znižuje sa počet ľudí, ktorí svoj život žijú podľa nej a tým hrozí zánik Európy, ako ju poznáme dnes. Potrebujeme spájajúcu ideu – politické krédo: Spontánnu národnú koalíciu ľudí so vzťahom k Slovensku. Ľudí, ktorí síce hovoria slovensky, maďarsky, rómsky, rusínsky, česky, nemecky, či poľsky, ale vedia sa dohodnúť na spoločnej doktríne budovania nášho štátu – na vlasteneckej doktríne, ktorá zasiahne ich srdcia.

Priekopa medzi názormi je stále hlbšia, až tak že kamene nevraživých slov lietajúce z jednej strany na druhú, odhliadnuc kde ste, boria to jemné pletivo vzájomných medziľudských vzťahov v našej spoločnosti. Vlastenec je takmer hanlivé označenie, hovoriť o doktríne štátu znamená takmer mediálnu smrť lebo je to „nemoderné“ a trvať na našich koreňoch – dejinnej kotve je najlepší spôsob ako si vyslúžiť označenie extrémista. Pritom opak je pravdou a nie je nič prirodzenejšie ako trvať na hodnotách overených časom a historickou skúsenosťou.

Každý z nás je najprv členom svojej rodiny, kde sme zodpovední a máme sa radi – milujeme- svoje deti, svojich rodičov, bratrancov a sesternice – pre celú túto perepúť urobíme všetko.

Potom sme občania svojej obce, pre ktorú občas tiež niečo robíme, ale ktorá sa nám nezmazateľne vryje do srdca. A potom je tu Slovensko, celá tá naša krajina nás všetkých, ktorí tu žijeme.

Je vlasť, domov, ktorý je tu pre nás a my pre ňu. Samozrejme, niektorí nadávajú, niektorí z nej utekajú, ale tak či tak je Slovensko v nich, ich srdciach.

Napokon  všetci sme doma v Európe, lebo Slovensko je v Európe, hovoríme si, že v srdci Európy (spolu s Českom, tiež Nemeckom a Rakúskom.) Tiež to všetko milujme: od Nórska po Cyprus, všetko je akosi naše.

Európa to je kontinent, kde máme domov. Starať sa o Slovensko a tiež o Európu, to je naša povinnosť – kde by bolo Slovensko, keby nebolo Európy.

Aj so všetkými jej hrôzami, ale predovšetkým s jej kultúrou, ktorá stvorila najlepšie miesto pre život na tomto nie guľatom, často hrbatom svete.

A keď sa opýtame, ako je to možné, že práve Európa?

Lebo sa zrodila z určitej jedinečnej kultúry, trvalých mravných hodnôt a odhodlania a nastavení jej ľudu žiť a prispievať k tejto kultúre. Aká je tá kultúra čo je jej základom, to snáď nemusím ani písať, hodne múdrejší ľudia ju popísali oveľa rozumnejšie, ale predsa len: židovsko kresťanská Biblia a láska k blížnemu z nej vyplávajúca a sloboda Božích detí z nej vyplývajúca, helenistická zvedavosť a filozofia, rímska dôslednosť a vytrvalosť – to všetko žije a tvorí kultúru Európy.

Kľúč je kresťanský: láska, milovať budeš blížneho svojho, budeš túžiť po pravde a spravodlivosti už tu na zemi, budeš slobodne konať, lebo sme dostali slobodnú vôľu.

Zákon je židovský a rímsky, hľadanie a premýšľanie grécke. K tomu každý národ pridal svoje od Španielska po Grécko, od Malty po Nórsko

Vďaka tomuto blahodarnému mixu Európa stvorila svet.

Je to tak a je našou povinnosťou ho zanechať našim deťom. Preto sa nesmieme vzdať kultúry, ktorá stvorila taký krásny hmotný svet.

Európa dnes už takmer nie je kresťanská, je post- kresťanská, Európa dnes nie je kultúrna, stáva sa post – kultúrnou (multikultúrnou), nie je národnou, ale post – národnou (nie demokratickou, ale post – demokratickou).

Hrozí zánik európskej kultúry: znižuje sa počet ľudí, ktorí svoj život žijú podľa nej a tým hrozí zánik Európy ako ju poznáme dnes.

Potrebujeme spájajúcu ideu – politické krédo: Spontánnu národnú koalíciu ľudí so vzťahom k Slovensku. Ľudí, ktorí síce hovoria slovensky, maďarsky, rómsky, rusínsky, česky, nemecky, či poľsky, ale vedia sa dohodnúť na spoločnej doktríne budovania nášho štátu – na vlasteneckej doktríne, ktorá zasiahne ich srdcia.

Spoločná doktrína budovania nášho štátu musí mať aj slovenskú pozíciu v Európe a Európu v slovenskej pozícii. Európa je preto aj naša starosť.

Jedine tak môže spontánne vzniknúť národná koalícia, tých ktorí chcú, vedia a spolupracujú v prospech Slovenska.

Preto si pripomeňme nášho pápeža Jána Pavla II, ktorý nám odkázal:

“Slovensko má veľkú úlohu pri budovaní Európy tretieho tisícročia. Dobre si to uvedomte! Je povolané ponúknuť svoj veľmi významný príspevok k pravému pokroku európskeho kontinentu svojimi tradíciami, kultúrou, svojimi mučeníkmi a vyznávačmi, ako aj živými silami svojich nových generácií.”   

Ak ste si vedomí svojej kultúrnej a historickej kotvy, teda poslaniu svojho národa v dejinách, tak ako nám ho pripomína Ján Pavol II, tak nemôžete byť za Európsku úniu bruselských technokratov ale, za Európu národov. Európu, vďaka ktorej každý aj v spolupráci s iným môže naplniť svoje dejinné poslanie.

Ak vás naše politické krédo oslovilo a súhlasite s našou doktrínou štátu, s konceptom Európy národov, máte pred sebou jednoduchú voľbu: Pridajte sa k nám, my sme Národná koalícia.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.