Komentár Slavěny Vorobelovej: Matečnej bankrot v potravinovej sebestačnosti a zelené daňové úniky

Ak sa SNS v agrosektore nezbavíme, nebude ani slušnosť ani odbornosť, zostane len bankrot.

V období pred rokom 1989 bolo na Slovensku viac ako 2.000 roľníckych družstiev, ktoré boli vo vlastníctve štátu. Priemerná výmera pozemkov, ktorú družstvá obhospodarovali bola viac ako 2.600 hektárov. Potravinovú sebestačnosť Slovenska sme mali na úrovni viac ako 120%, nakoľko sme mnohé produkty vyvážali do zahraničia. V poľnohospodárstve pracovalo viac ako 14% všetkých zamestnancov. Kvalita produkcie bola na veľmi vysokej úrovni, vzhľadom na prísne, vtedajšie československé normy.

Po roku 1989 sa situácia otočila. Toho času je na Slovensku niekoľko sto družstiev, prevažne v súkromných rukách, žiaľ viac ako 50% z nich je v konkurze alebo v likvidácii. Priemerná výmera poklesla na necelých 1.200 hektárov a mnohé budovy a zariadenia sú v dezolátnom stave. Niekde sme urobili chybu, keď sme z prosperujúceho poľnohospodárstva spadli na úroveň potravinovej sebestačnosti na úrovni niečo nad 40% a ocitli sa tak na chvoste všetkých krajín v Európe.

Doposiaľ by sa dalo povedať, že zodpovednosť za tento stav nesú všetky vlády po Novembri 89. Avšak po nástupe Gabriely Matečnej zo SNS do funkcie ministerky zodpovednej za poľnohospodárstvo a potravinárstvo, tento sektor dostáva jednu smrteľnú ranu za druhou.

Saldo zahraničného obchodu Slovenska s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami bolo v období január až august 2018 pasívne, a to v hodnote 1,146 miliardy eur. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku sa zvýšilo o 32,6 %. Matematicky by sa dalo povedať, že ešte necelé dva roky Matečnej vo funkcii ministerky a výsledok bude viac ako 3,5 miliardy mínus v potravinovej sebestačnosti. Tomu sa dá len povedať “HRDO, ODBORNE SLUŠNE A HLAVNE K BANKROTU”!

Teraz ministerka prichádza so “Zelenou naftou”. Zo všetkých možných riešení ako nejak pomôcť poľnohospodárom si vybrala to, ktoré otvára cestu k  daňovým únikom dokorán. Práve “Zelenú naftu” v roku 2012 zrušila pre úniky česká vláda. Jej efekt bol ten, že sa s ňou “šmelilo” a vytvorila sa celá čierna ekonomika “poľnohospodárskych dphačkárov” presnejšie obchodníkov s vratkami spotrebnej dane.

“Projektom Zelenej nafty sledujeme udržanie prvovýroby na Slovensku, zníženie vývozu kľúčových komodít, a tým aj zníženie salda zahraničného obchodu. Pomôžeme konkurencieschopnosti našich producentov potravín a tiež očakávame vyšší podiel domácich potravín na pultoch obchodov. Projekt zelenej nafty pomôže tiež tomu, čomu hovoríme verejnoprospešné funkcie poľnohospodárstva ako napríklad úrodnosť pôdy, vododržnosť, dobrá klíma, zmiernenie následkov sucha a zabránenie erózii pôdy. Poľnohospodárstvo je sektor s veľkým multiplikatívnym efektom, čo má vplyv aj na ďalšie odvetvia ako napríklad strojárstvo, chemický priemysel, potravinárstvo, obchod alebo služby. Peniaze vložené do projektu zelenej nafty sa teda Slovensku niekoľkonásobne vrátia,” priblížila Matečná.

Odmyslím si skvosty ako “Zelená nafta” za “dobrú klímu” a podobne. Slovensko v tejto chvíli  nepotrebuje “Zelenú naftu” ako selektívne opatrenie, ktoré bude fungovať ako pohon k daňovým únikom. V tejto chvíli potrebujeme oveľa radikálnejší rez: dotácie na produkciu a nie pôdu, eurofondy odňaté z ministerstva pôdohospodárstva, dorovnať slovenské platby farmárom na úroveň tých európskych a hlavne zbaviť slovenské poľnohospodárstvo a pôdohospodárstvo ľudí ako Matečná. Ryba totiž vždy smrdí od hlavy.

Ak sa SNS v agrosektore nezbavíme, nebude ani slušnosť ani odbornosť, zostane len bankrot.