Komentár Slavěny Vorobelovej: Radikalizácia sýrskych utečencov je dôvod, prečo odmietnuť migračný pakt OSN

Minister Lajčák by mal prestať tárať a zahmlievať, ak chce reálne prejaviť efektívnu ľútosť nad osudom migrantov, mohol by konečne predstaviť stratégiu pomoci Jordánsku proti islamskému terorizmu. Keď ju bude písať, možno pochopí, že Globálny migračný pakt alebo zmluva s komisariátom OSN pre utečnecov, migračnú krízu nerieši, ale naopak, oba dokumenty prospievajú k šíreniu medzinárodného islamského terorizmu. A možno to minister Lajčák aj vie. Pochybujem, že nemá na stole štatistiky z Austrálie, ktorá má najtvrdšiu migračnú politiku, a kde prakticky nie sú teroristické útoky.

Odstúpenie od paktu a nepodpísanie dokumentu už avizovali Austrália, Maďarsko, Spojené štáty, Rakúsko, Poľsko, Chorvátsko a aj Česko. Slovenský minister zahraničia nad tým vyslovuje poľutovanie a včera sa postavil za tento dokument OSN. Odporcov Globálneho migračného paktu nezabudol obviniť z dezinformačnej kampane. No pritom je to presne naopak. To, čo nečakalo slovenské ministerstvo zahraničia je, že občania si nájdu sami v slovenskom pripomienkovom medzirezortnom konaní znenie zmluvy medzi Slovenskom a komisariátom OSN pre utečencov.

Reakcia ministra Lajčáka je tak sama dezinformáciou. Kým on hovorí o Globálnom migračnom pakte, na Slovensku sa debata už posunula o krok ďalej k dohode s OSN a k 250 zazmluvneným migrantom v Humennom.

 

O čom Lajčák mlčí

Jeden z dôvodov prečo odmietnuť jednak Globálny migračný pakt a jednak dohodu s komisariátom OSN pre utečencov, sú aj analýzy American Foreign Policy Council, zverejnené na The National Interest, o ktorých musí ako minister zahraničia Lajčák vedieť. Tie napríklad hovoria o radikalizácii sýrskych utečencov v záchytných táboroch. Napríklad v Jordánsku.

 

Od Islamského štátu k radikálnym utečencom

Islamský štát (IS) možno mizne z Iraku a Sýrie, ale jeho bojovníci môžu čoskoro nájsť nové bezpečné útočisko, varuje medzinárodnopolitická analytička Emily Przyborowská. Expertka z think tanku American Foreign Policy Council v komentári pre server National Interest naznačuje, že tým útočiskom by sa mohlo stať neďaleké hášimovské kráľovstvo Jordánsko.

Krehký pokoj končí

Jordánska povesť stabilnej krajiny a kľúčového spojenca v boji s IS radí kráľovstva do popredia Spojenými štátmi vedenej vojny s terorizmom, vysvetľuje odborníčka.

Upozorňuje však na rastúce signály, že napriek svojim väzbám na Západ sa krajina čoskoro môže stať dôležitým cieľom IS po tom, čo bude definitívne vyhnaný zo Sýrie.

V auguste 2018 došlo v meste al-Salt k teroristickému útoku, ktorý zabil 4 príslušníkov jordánskych bezpečnostných zložiek a zranil 16 civilistov. V reakcii bolo zatknutých 5 Jordáncov hlásajúcich radikálnu ideológiu IS, pričom páchatelia disponovali množstvom ukrytých doma vyrobených výbušnín, ktoré hodlali použiť pri ďalších útokoch na civilné i bezpečnostné ciele.

“Incident rozbil krehký pokoj, ktorý vládol v kráľovstve v posledných rokoch, ale môže tiež ukazovať, čo príde,” píše analytička. Príčinou je podľa nej aktivita extrémistov v Jordánsku, ktorá je na vzostupe od roku 2015, kedy do krajiny pretiekla krv zo sýrskej vojny a viedla k nárastu teroristických buniek a pokusom o útoky.

Podľa expertky je dobré sa pozrieť na čísla – Jordánsko je tretím najväčším zdrojom zahraničných bojovníkov samozvaného chalifátu, do radov IS sa pridalo podľa odhadov na 3 tisíc jordánskych militantov, čo ukazuje, že krajina je silne náchylná k radikalizácii.

Navyše, minuloročná správa Medzinárodného centra pre štúdium násilného extrémizmu zdôraznila, že mnoho Jordáncov IS priťahuje z dôvodu nezamestnanosti a chudoby v krajine a dôležitú úlohu v ich nábore hrajú tiež marginalizácie, zlá správa či náboženské vzdelanie. Mnoho Jordáncov cíti tiež povinnosť brániť ohrozených sunnitských spoluveriacich v Sýrii.

Ako IS naďalej mizne zo Sýrie a Iraku, možno podľa analytičky očakávať návrat zahraničných bojovníkov do krajín ich pôvodu, ako v prípade Jordánska urobilo už zhruba 250 z nich.

“A zatiaľ čo sa Ammán predtým úspešne bránil útokom, bude pre neho stále ťažšie tak robiť, až Jordánci vyškolení v sýrskej občianskej vojne začnú prúdiť späť,” varuje American Foreign Policy Council a podotýka, že títo bojovníci vybavení ideológiou IS, ktorí prekonali bojový výcvik a majú skúsenosť z vojny, môžu regrutovať a mobilizovať zraniteľných jedincov, či už priamo alebo prostredníctvom rodinných konexií.

 

Budíček pre medzinárodné spoločenstvo

Najviac ohrození sú zrejme sýrski utečenci, ktorých sa podľa februárových odhadov nachádza v Jordánsku vyše 627 tisíc, čo sa rovná 7% celkovej populácie v krajine, konštatuje odborníčka. Poukazuje, že títo utečenci teraz žijú v katastrofálnych podmienkach preplnených utečeneckých táborov, kde vládne hlad, chudoba a miestny zločin, čo môže veľmi prispieť k ich radikalizácii.

Jordánska protiteroristická politika medzitým zostáva horúcou témou a vláda napríklad presadila zákon, trestajúci členstvo v teroristických organizáciách aj ich propagáciu, ktorý sa vzťahuje aj na IS. Zameriavanie sa na “tvrdú bezpečnosť” komplikuje jordánskym úradom usmerňovať verbovanie radikálov či proaktívne vstupovať do ideologického zápasu.

Hášimovskému kráľovstvu sa napriek tomu dostáva v tomto smere pomoc a v marci 2018 bolo južne od Ammánu v kooperácii so Spojenými štátmi otvorené nové protiteroristické centrum, ktoré má posilniť schopnosť Jordánska bojovať s domácim terorizmom. Spolu s tým USA prisľúbili vojenskú pomoc v hodnote 350 miliónov dolárov rozložených do štyroch rokov.

“Tieto snahy sú však stále v plienkach a zatiaľ nepriniesli žiadne hmatateľné výsledky v zlepšenie bezpečnostnej situácie v Ammáne,” deklaruje Przyborowská. Za výnimočné považuje tiež to, že medzinárodné spoločenstvo zraniteľnosti Jordánska prikladá len malú pozornosť a radšej sa zameriava na zničenie zvyškov sýrskeho “chalifátu” či bojovníkov IS smerujúcich do Európy.

Takýto prístup považuje za chybný, keďže existujú jasné dôkazy, že zmes zraniteľnosti Jordánska, ohrozenosti tamojšej populácie a vystavenie vplyvu islamizmu, robí zo zeme primárneho kandidáta pre subverziu, čo si IS veľmi dobre uvedomuje. Augustový útok v al-Salt by tak mal slúžiť ako budíček pre medzinárodné spoločenstvo, odporúčam prečítať si najmä ministrovi Lajčákovi The National Interest.

 

Dôsledky a riešenia

Obdobne možno vnímať situáciu v Turecku, v Libanone a ďalších krajinách, kde zamierili utečenci zo Sýrie. Európska únia by mala prestať snívať o “koncetračných registračných centrách pre migrantov” na svojom území alebo na území vonkajšieho priestoru pri svojich hraniciach. Mala by rovnako prestať s politikou morálneho gýču vo vzťahu k utečencom.

To, čo dnes potrebujeme, je nazývať veci pravým menom. Otvorene hovoriť o moslimskej invanzívnej migrácii, o islamskom terorizme a skoncovať s falošnou ľútosťou nad utečeneckou krízou. Napokon politickou korektnosťou nepomôžeme ani samotným obetiam migračnej krízy.

Ak ste sa dostali až sem, na záver môjho komentára pochopíte, že nepotrebujeme “Globálny pakt o migrácii” ale Globálny pakt o bezpečnosti a proti rizikám z migračnej krízy.

Minister Lajčák by mal prestať tárať a zahmlievať, ak chce reálne prejaviť efektívnu ľútosť nad osudom migrantov, mohol by konečne predstaviť stratégiu pomoci Jordánsku proti islamskému terorizmu. Keď ju bude písať, možno pochopí, že Globálny migračný pakt alebo zmluva s komisariátom OSN pre utečnecov, migračnú krízu nerieši, ale naopak, oba dokumenty prospievajú k šíreniu medzinárodného islamského terorizmu. A možno to minister Lajčák aj vie. Pochybujem, že nemá na stole štatistiky z Austrálie, ktorá má najtvrdšiu migračnú politiku, a kde prakticky nie sú teroristické útoky.

(Autorka je predsedníčkou NÁRODNEJ KOALÍCIE a kandidátkou na primátorku v Humennom)

ČÍTAJTE TIEŽ:

P E T Í C I A ZA ODMIETNUTIE PRIJATIA 250 MIGRANTOV V HUMENNOM