Komentár Štefana Horvátha: Opäť raz máme na dohľad čas sľubov a hlavne aktívnych protirečení

Úspešne sa darí rozbíjať rodinu ako základný štrukturálny prvok spoločnosti. Pôvodné etické, mravné hodnoty neboli nahradené adekvátnymi hodnotami slobodnej demokratickej spoločnosti. Zo všetkých strán na nás tlačí chorobná moc peňazí, ktorá si kupuje politikov a reprezentantov štátnej správy a moci.

Opäť raz máme na dohľad čas volieb, čas sľubov a všeobecných a hlavne aktívných protirečení , ktorými nás zahlcujú v médiách, bilboardoch a v propagačných materiáloch doručených do  našich poštových schránok.

Skutočné problémy ľudí, jednotlivcov, rodín, obcí, mestečiek, mikroregiónov a regiónov sú až príliš každodenné a osobné, nie globalizačné. Ľudia chcú žiť teraz, dnes, zajtra nie o desať, dvadsať rokov. Mnohé z problémov  musíme riešiť za cenu spretrhaných medziľudských vzťahov v rodinách, ale aj za cenu narušeniu konzistentných historických štruktúr patriotizmu, ktorý je vytesňovaný zo svojich pôvodných životných priestorov našich dedín a mestečiek, tak ako historické regióny. Patriotizmus a najmä vlastenectvo ako motivačné hodnoty prestávajú byť zaujímavé a začínajú sa trestuhodne zneužívať v politických zápasoch.

Úspešne sa darí rozbíjať rodinu ako základný štrukturálny prvok spoločnosti. Pôvodné etické, mravné hodnoty neboli nahradené adekvátnymi hodnotami slobodnej demokratickej spoločnosti. Zo všetkých strán na nás tlačí chorobná moc peňazí, ktorá si kupuje politikov a reprezentantov štátnej správy a moci.

Vytráca sa z nás človečina, stávame sa druhotriednymi pacientmi zdravotníckych stredísk a nemocníc, konzumentmi druhotriednych tovarov. Je najvyšší čas prebudiť v sebe dôstojnosť a nájsť odvahu pobiť sa o svoje práva v demokratickej spoločnosti. Pretože spoločnosť ako celok nemôže ostať nekonzistentnou masou spotrebiteľov naháňajúcich peniaze za každú cenu, aby rodina mohla prežiť alebo si aspoň udržať dosiahnutú životnú úroveň. To je predsa aj o budúcnosti našich detí a vnukov. Tu niekde sú hranice občianskej i ľudskej ľahostajnosti, ktorá by mala vyústiť do aktivít pomôžme si sami. Politické elity sa vzďaľujú od ľudí, ktorým majú slúžiť. Finančné zdroje, ktoré by mali slúžiť záujmom občanov krajiny sú sofistikovane, naďalej, úspešne presúvané. Regióny, mikroregióny a obce sú finančne podvyživené, chýba základná infraštruktúra, absolventi škôl nie sú pripravovaní pre život v nových podmienkach demokratickej spoločnosti a Európskej únie, ľudia sú neinformovaní o dôsledkoch spoločenských zmien v dostatočnom predstihu. A choré máme  zdravotníctvo, školstvo,životné prostredie v ktorom žijeme a to Slovenské stále stojí za to …

Otázkou dňa nie je, tvrdenie, že sa nič nerobí, ale tvrdenie, že sa mohlo a môže robiť podstatne viac pre ľudí. Veď prečo by mali byť ľudia, občania tejto krajiny hrdí na to, že sú občanmi Slovenska, keď táto krajina im neposkytuje dôstojné podmienky pre život, keď ich nechráni pred exekútormi, keď máme druhotriedne i treťotriedne tovary, zanedbané regióny z ktorých ľudia utekajú do sveta.

Ak riešenie týchto problémov nájdete v programoch kandidátov na miesta poslancov a primátorov resp. starostov miest a obci volte ich, ale najmä volte ľudí, ktorých vidíte ako svojich reprezentantov poznáte ich a ktorým dôverujete.

(Autor je kandidát na primátora mesta Košice)