Komentár Majida Rafizadeha: Prečo nemôžem kritizovať svoje islamské náboženstvo?

Čím viac budeme skrývať alebo ignorovať konštruktívnu kritiku islamu, tým ťažšie bude vykonať v tomto náboženstve reformy, a tým jednoduchšie bude víťazstvo moslimských radikálov.

Keď som dostal list od šiitského náboženského kazateľa zo Spojeného kráľovstva, neprekvapilo ma to. Dostávam mnoho podobných listov od extrémistických moslimov po celom svete, rovnako ako od západných liberálov, socialistov a ďalších ľudí. Zakaždým, keď tieto listy otváram, pripravujem sa na kritiku svojho starostlivého skúmania islamu. Ako som očakával, list začínal mne tak známou vetou: “Prestaňte kritizovať svoje vlastné náboženstvo.”

List pokračoval výpočtom výhod a podpory, ktorými by ma západné médiá a progresivisti zahŕňali, ak by som zladil svoje názory s ich preferovanými témami debaty:

“Ak prestanete kritizovať islam, tak Západ k vám bude rozhodne prívetivejší a dostanete viac ponúk a príležitostí vo svojej ďalšej kariére.”

Čo z toho, čo hovorím, ľavicu toľko vytáča? Odmietam radikálny islam na Západe ospravedlňovať. Odmietam mlčať o najhorších dôsledkoch nekontrolovaného islamského extrémizmu.

Nekecám pod ochranou multikulturalizmu a tolerancie; niektoré veci nesmú byť tolerované. Tí čo ospravedlňujú islam mi jasne odkazujú: “Zaraď sa a drž krok s nami. Propaguj tie isté myšlienky ako ostatné: Islam je vo všetkých svojich aspektoch láskyplným a benevolentným náboženstvom. Zameraj sa na toto a zametajte zločiny proti ľudskosti pod koberec.”

Naozaj by som si prial, aby som toho bol schopný.

Samozrejme, nie je ťažké pochopiť, prečo toľko mojich kolegov podľahlo tomuto tlaku. Moja životná cesta by bola naozaj oveľa jednoduchšia, keby som prijal tento väčšinový politický názor a porovnal svoj krok s ostatnými, ktorí dali prednosť pohodliu pred pravdou. Ale zistil som, že je nemožné zapadnúť medzi hlavných ospravedlňovačov islamu na Západe. Spomienky na to, čo som videl, a zverstvá, ktoré sú naďalej páchané, ma strašili a poháňali, aby som hovoril za tých, ktorých nikto nepočuje. Mojím cieľom nikdy nebolo pôsobiť na Západ tak, aby si ma obľúbil, alebo aby som získal osobné výhody zo zdieľania svojich skúseností. Mojím cieľom bolo vždy zastaviť muky, ktoré moji spoluveriaci prežívajú pod nátlakom neúprosných tyranských islamských zoskupení a režimov.

Narodil som sa a bol som vychovaný v moslimských spoločnostiach, v dvoch dominantných vetvách islamu, v sunnitskom a v šiitskom islame a to ako v arabskom, tak aj v perzskom svete. Skúsenosti, ktorými prešla moja rodina a ľudia okolo nás, ma formovali tak, že bolo nemysliteľné, aby som si neuvedomil, ako sú právo šaría a islamistická nadvláda nebezpečné. Preto sa stalo mojím poslaním riešiť tieto zásadné problémy vo svojich knihách, v nádeji, že by som mohol pomôcť uskutočniť nejaké vnútorné reformy tohto náboženstva. Moslimovia, ako napríklad egyptský prezident Abd al-Fattah as-Sisi, Dr. M. Zuhdi Jasser a Salim Mansur, aby som ich menoval aspoň niekoľko, tiež obhajujú reformu islamu.

Tí čo ospravedlňujú islam musia pochopiť, že ja a mne podobní neuzavrieme faustovskú zmluvu, aby sme mohli ťažiť z príslušnosti k hlavnému prúdu. Existujú isté hodnoty, ktoré sú ďaleko dôležitejšie, než len osobné záujmy. Snažíme sa napríklad zvyšovať povedomie a pomoc otrokom ženám, ktoré sú často pod vládou islamu zotročované a mučené.

Ďalším zámerom tejto diskusie je analyzovať pojem “Západ”. Ľudia, ako ten islamský kazateľ, hovoria: Západ si ťa obľúbi a budeš mať väčší úspech, ak nebudeš kritizovať islamizmus. Ale “Západ” nezahŕňa všetkých ľudí na Západe, zdá sa, že väčšinou zahŕňa inštitúcie a politické osobnosti extrémnej ľavice. Títo extrémistickí moslimovia sa môžu tiež odvolávať na organizácie alebo sociálne siete, ktoré sa nezaoberajú faktami, ale ideológiou. Zdá sa, že sa nezaoberajú dôkazmi, ale diskutujú o veciach len podľa svojich predstáv a zbožných želaní. Nanešťastie, mnoho týchto univerzít, inštitúcií a sociálnych sietí sú na Západe obrovské a dominantné.

Prvýkrát som prišiel do USA za vlády prezidenta Obamu, aby som tu vyučoval, čo mi umožnilo Fulbrightovo štipendium. A už vtedy bolo zaujímavé vidieť, koľko inštitúcií a osobností nechcelo vôbec počuť alebo evidovať nejakú kritiku islamu. Zdalo sa mi, že toto vyhýbanie sa akejkoľvek diskusii predstavuje totálny dvojaký štandard. Pre mojich kolegov bolo úplne v poriadku nemilosrdne kritizovať náboženstvá, ako je kresťanstvo alebo judaizmus, ale islam bol v osobitnej kategórii. Bol to pre mňa šok, keď som veľmi rýchlo prišiel na to, že je prijateľné, aby oni kritizovali svoje vlastné náboženstvo, ale ja som nemohol kritizovať islam. To mi nedávalo vôbec žiadny zmysel.

V Iráne a Sýrii, kde som vyrástol, štátne orgány môžu zatknúť, uväzniť, mučiť a dokonca aj popraviť človeka za to, že povedal niečo, čo nebolo dostatočne pozitívne voči dominantnému náboženstvu zeme, islamu. Zvonku sa zdá, že jediným miestom pre tých, ktorí by chceli reformovať islam, je Západ. Koniec koncov, väčšina politických lídrov na Západe sa trvalo chváli vymoženosťami, ako je sloboda prejavu a sloboda tlače. Takže kde inde ako tam môže dôjsť k reforme veľmi autoritatívneho náboženstva?

Ak by sa človek o niečo také pokúsil v krajine, kde je uplatňované právo šaría, tak by mal vážne problémy aj za sebemenší pokus o kritiku dominantného náboženstva. Všetci sme predpokladali, že tu na Západe bude bezpečné klásť otázky a kritizovať čokoľvek. Namiesto toho mnohé inštitúcie využívajú oveľa jemnejšie metódy pre potlačenie kritiky islamu. Jednou z týchto metód je označovanie všetkého, čo hovorí čokoľvek trebárs i len trochu negatívneho o islame – a to zahŕňa dokonca aj konštruktívnu kritiku a príležitosť k reforme – ako propagáciu “islamofóbie”.

Prijmite, prosím, toto prosté posolstvo: Ak si myslíte, že kritika kresťanstva a judaizmu je konštruktívna a je to spôsob, ako modernizovať a vytvoriť reformy, tak, prosím, aplikujte rovnaké pravidlá aj na islam.

Čím viac budeme skrývať alebo ignorovať konštruktívnu kritiku islamu, tým ťažšie bude vykonať v tomto náboženstve reformy, a tým jednoduchšie bude víťazstvo moslimských radikálov.

V celosvetovom meradle sú v mene islamu každým okamihom každého dňa páchané zverstvá, a preto by vaším cieľom nemala byť politická korektnosť a už vôbec nie zúrivá ochrana tohto náboženstva. Je potrebné pomôcť tým, ktorých islam zranil a ponúknuť podporu všetkým ľuďom, ktorí chcú odstrániť jeho zneužívanie. Tutlanie mnohých neopísateľných skutkov, ktoré sa dejú pod právom šaría, iba posilní tie osoby, ktoré majú zlovoľné úmysly, a kruto si podmaňujú tých najzraniteľnejších.

Ak, ako tvrdíte, sú vašimi základnými hodnotami sloboda prejavu, sloboda tlače a otvorená diskusia o kresťanstve a judaizme, tak by sa mali tieto hodnoty vzťahovať aj na islam. Podporujte hlasy tých, ktorí zažili právo šaría na vlastnej koži, a vyzývajú k reforme islamu.

Dôvodom, prečo kritizujem radikálne prvky svojho náboženstva, nie je nenávisť, ale snaha ochrániť tých, ktorí boli zneužití a opustení svojimi lídrami. Mám oči otvorené a nie som ochotný zametať pravdu pod koberec, aj keď by mi to mohlo napríklad prinášať výhody alebo zisk.