Reverend Ben Johnson: Prečo by nám malo záležať na ekonomickej slobode

Nikto, komu záleží na prospechu ľudstva, politickej slobode, rovnosti pohlaví alebo práve novo narodených detí dožiť sa dospelosti, nemôže zatvárať oči pred tým, čo znamená ekonomická sloboda.

Kresťania, ktorí podporujú slobodný trh, sa často stretávajú s obvinením, že uctievajú – slovami New York Times – “falošný idol”. Je to myšlienka, ktorú zdieľa znepokojujúci počet ako evanjelikov, tak katolíkov. Pravda je presne opačná. Ťažko vyvrátiteľné dôkazy o tom práve teraz zazneli z dvoch úplne odlišných miest. A zarezonovali doslova po celom svete.

Ekonomická sloboda zvyšuje kvalitu života

Prvá správa prišla z neokázalého, akademického prostredia. Kanadský libertariánsky think tank Fraser Inštitút zverejnil predminulý utorok svoju každoročnú správu, ktorá dopodrobna rozoberá stav ekonomickej slobody vo svete. Jej autori nám ponúkajú krížové prepojenie výsledkov vlastných bádaní s ďalšími ukazovateľmi kvality života a dochádzajú k záveru, že voľný trh svetu prospieva minimálne siedmymi spôsobmi:

  1. Zvyšuje sa dĺžka predpokladaného dožitia a ľudia žijú dlhšie: Podľa Ukazovateľa svetového rozvoja Svetovej banky (World development indicators) sa priemerný jedinec, ktorý žije v niektorom z hospodársky najslobodnejších štátov, dožíva veku o pätnásť rokov dlhšieho než priemerný človek v štátoch najmenej slobodných (79, 5 roka v dvadsiatich percentách najslobodnejších štátov v porovnaní so 64,4 roka v spodnom kvartáli).
  2. Miera detskej úmrtnosti klesá – a deti žijú: Pravdepodobnosť detského úmrtia do jedného roka je v nejneslobodnejších štátoch sedemkrát vyššia ako v štátoch slobodných. (V krajinách, ktoré do chodu ekonomiky najviac zasahujú, umiera počas prvého roka života 42,25 dieťaťa z tisíc, v tých krajinách, ktorých ekonomiku nechávajú najviac na pokoji, je to 6,28 dieťaťa z tisíc.) Znižujúci sa počet úmrtí – a nárast počtu detí, ktoré dostanú šancu vyrásť a ponúknuť svetu jedinečné dary, ktoré im boli dané do vienka – ide podľa dát z Ukazovateľa svetového rozvoja ruka v ruke s rastúcou ekonomickou slobodou.
  3. Darí sa obyčajným ľuďom: Typický jedinec v ekonomicky najslobodnejších krajinách v roku 2016 zarobil 40 376 dolárov, človek, ktorý žije v dvadsiatich percentách najmenej slobodných krajín mal príjem sedminový (5649 dolárov).
  4. Chudoba prudko klesá: Ľudia v krajine s neslobodnou ekonomikou majú podľa Ukazovateľa svetového rozvoja 21-krát vyššiu pravdepodobnosť, že budú žiť v extrémnej chudobe (príjem menší ako dolár a deväťdesiat centov na deň) a 12-krát vyššiu pravdepodobnosť, že budú žiť v chudobe (denný príjem 3 doláre dvadsať centov). Keď sa ekonomická sloboda zdvihne o dvadsať percent, miera chudoby klesne o viac ako polovicu.
  5. Rozvíjajú sa politické slobody: Ľudia z krajín, kde sa nezasahuje do ekonomiky, sa tešia aj väčšej politickej a občianskej slobode, uvádza správa Sloboda vo svete 2017 inštitútu Freedom House. (Podobne: Nadácia pre podporu slobody – Foundation for the Advancement of Liberty zisťuje, že s ekonomickou slobodou pozitívne koreluje volebná sloboda a taktiež sloboda vyznania, sloboda tlače a angloamerický kultúrny vplyv.)
  6. Vyššia rovnosť pohlaví: V rebríčku Index rodovej nerovnosti OSN si ženy z krajín s ekonomickou slobodou stoja dvaapolkrát lepšie ako ženy vo väčšine zasahovania (socialistických alebo komunistických) krajín.
  7. Šťastie: Ľudia, ktorí žijú v hospodársky slobodných krajinách, sa umiestňujú významne vyššie v Správe o svetovom šťastí OSN. Dáva to zmysel, slobodná spoločnosť nebráni svojim členom, aby presadzovali svoje túžby a užívali svojho neodňateľného práva “usilovať o vlastné šťastie”.

Fred McMahon z Inštitútu Fraser to hovorí takto: “Ľudia, ktorí majú slobodu rozvíjať príležitosti, ktoré ich stretnú, a slobodne si vyberať z rôznych možností, vedú bohatší, šťastnejší aj zdravší život.”

Rozdiely v tých najzákladnejších ukazovateľoch kvality života môžeme pozorovať nielen medzi krajinami navzájom, ale aj medzi rôznymi obdobiami v dejinách jednej a tej istej krajiny – ako ekonomická sloboda rastie, alebo je okliešťovaná.

Venezuela: Prípadová štúdia

Z úplne iného prostredia dorazila o deň neskôr iná správa. A prišiel s ňou úplne iný posol – nebolo to ani neokázalé a skromné, ani sa to nenieslo v akademickom duchu. Prezident Donald Trump vo svojej reči pred Spojenými národmi spomenul hrôzy socializmu.

Ich teraz najvýraznejším príkladom je zmena, ktorá sa udiala v krajine, v ktorej podľa správy Fraser Inštitútu ekonomická sloboda zomrela, vo Venezuele. (Severná Kórea a Kuba v správe chýba, nie sú dáta.)

“Práve teraz, povedal prezident, sme svedkami ľudskej tragédie, ktorá sa odohráva vo Venezuele. Cez dva milióny ľudí utieklo pred utrpením, ktoré spôsobil socialistický Madurov režim a jeho kubánski sponzori. “

Potom zhrnul premenu Venezuely zo slobodnej krajiny na socialistickú:

Venezuela bola jednou z najbohatších krajín na svete. Dnes socializmus krajinu bohatú na ropu doviedol k bankrotu a jej ľudí do absolútnej chudoby. Úplne všade, kde socializmus alebo komunizmus vyskúšali, splodil utrpenie, korupciu a úpadok. Socialisticky smäd po moci vedie k rozpínavosti, inváziám a útlaku. Všetky národy sveta by mali stáť proti socializmu a biede, ktorú ľuďom prináša. Požiadali sme v tomto duchu krajiny, ktoré sa tu zhromaždili, aby sa k nám pripojili k volaniu po návrate demokracie do Venezuely. Dnes oznamujeme nové dodatočné sankcie proti represívnemu režimu, ktorými cielime na okruh ľudí okolo Madura a jeho blízkeho radcu.

Trumpova reč dodala číslam Fraser Inštitútu ľudský rozmer. Pod ekonomickými dátami sa skrývajú nespočet ľudských tragédií.

Nikto, komu záleží na prospechu ľudstva, politickej slobode, rovnosti pohlaví alebo práve novo narodených detí dožiť sa dospelosti, nemôže zatvárať oči pred tým, čo znamená ekonomická sloboda. Bohatá výroba znamená, že priemerný človek ide hore, že tí, ktorí mali menšie šťastie, na tom nie sú tak biedne, že zraniteľní na okrajoch spoločnosti prežijú. Pre tých, ktorí sú na tom či onom konci životnej cesty, to môže byť doslova rozdiel medzi životom a smrťou.

A ako podotkol Ian Vasquez v jednom z denných podcastov Inštitútu Cato, krajiny, ktoré sa tento rok umiestnili v top 10 najslobodnejších, sú nielen zo Severnej Ameriky a Európy, ale aj z Oceánie, Ázie a Afriky. Sloboda prospieva ľuďom i kultúram bez rozdielu. Prináša stabilitu, bezpečnosť a nezávislosť, ktoré sú nevyhnutné, ak ľudia chcú naplniť svoje “pozemské povolania”.

Empirické dôkazy teda preukazujú, že ekonomická sloboda umožňuje všetkým Božím deťom rozvíjať svoj potenciál, od kolísky do hrobu – a každú radostnú sekundu medzi tým.