Smernica EÚ o autorských právach paradoxne posilňuje pozíciu Facebooku a Googlu

Nová európska smernica pre autorské práva na dlho (a možno že navždy) poisťuje súčasnú dominantnú pozíciu IT obrov a žatvy, ktoré z nej pre nich plynú – čo je pravý opak toho, prečo vznikla. A nalejte si čistého vína – to pre nich nie je práve zlá správa. A nie je to ani triumf európskej kreativity.

Európskym parlamentom nedávno prešlo nové nariadenie o autorských právach. Schváleniu predchádzala hlasná kampaň pre i proti. Zástancovia nariadenia vykladali ako európsky úder americkým IT obrom v bitke o kontrolu nad copyrightom chráneným obsahom na internete. Táto bitka sa vykresľuje ako súboj o to, kto zaplatí za kreatívnu prácu a kultúru, a aká je úloha slobodnej tlače vo svete, kde sa tieto “komodity” dajú voľne zdieľať na sociálnych sieťach a ďalších platformách kontrolovaných gigantmi, ako sú Google alebo Facebook.

Zmysel tohto zápasu sa odhaľuje v dvoch článkoch novej smernice. Článok 11 predstavuje takzvaný “press publishers ‘right”, teda právo vydavateľa, inak tiež nazývané “link tax” – daň z odkazu. V praxi by to znamenalo, že vydavatelia – noviny a ďalšie médiá – by mohli od platforiem na zdieľanie online obsahu, ako sú Google, Facebook a Twitter, žiadať poplatok za licenciu na odkazovanie na ich obsah. Článok 13 prisudzuje platformám pre zdieľanie zodpovednosť za autorsky chránený obsah, ktorý nahrávajú ich užívatelia. Najväčšie platformy musia implementovať filtre pre monitorovanie porušovania autorských práv a zaobstarať si od držiteľov hudobných, filmových a televíznych práv licencie, aby mohli používať autorský obsah, kedykoľvek sa v rámci ich služieb objavia – napríklad na YouTube alebo na Instagrame. Okamžite sa objavilo tvrdenie, že smernica vlastne defakto zakáže treba memy, pretože ich automatizovaná kontrola pri nahrávaní pravdepodobne vyhodnotí pravdepodobnejšie ako materiály zaťažené autorskými právami skôr než ako povolené “férové ​​použitie” alebo “paródiu”.

A nie je tiež žiadne prekvapenie, že vydavatelia a priemysel založený na copyrighte novú smernicu naopak vítajú ako veľké víťazstvo európskej kultúry a slobodnej tlače nad chamtivými americkými velikánmi. Nie je to ale zas tak jednoduché.

Výhoda prvej rany

Keď spoločnosti ako Google a Facebook začali v polovici prvej dekády nového tisícročia stúpať hore medzi globálnych hráčov, mohli ťažiť zo všeobecne priaznivého legislatívneho prostredia, ktoré bolo tvorené kombináciou liberálnych zákonov a legislatívneho vzduchoprázdna. Vďaka flexibilným hraniciam podmienok “bezpečného prístavu” pre webové hostingové služby – ktoré ich v zásade zbavujú akejkoľvek zodpovednosti za obsah, ktorý nahrávajú ich užívatelia – sa YouTube rýchlo stal hlavným kanálom, ktorým sa dnes distribuuje hudba. Podobne ako sa Facebook a Google stali hlavnými kanálmi pre distribúciu správ (či dobrých, zlých, alebo “fejkových”).

Tieto spoločnosti sa na ceste nahor postretli aj s prekážkami a výzvami, ako dokladá aj pestrá história žalôb hudobných, filmových alebo televíznych spoločností proti platformám na zdieľanie obsahu, alebo novinových vydavateľov proti agregátorom spravodajstva. Tieto žaloby miestami premenili právny rámec bezpečného prístavu pre webové služby v Európskej únii. Výsledkom týchto právnych sporov okrem iného bolo, že IT firmy progresívne adaptovali svoje obchodné modely: prestali napriamo konfrontovať autorské právne normy a osvojili si ústretovejší prístup voči držiteľom autorských práv a vydavateľom.

Google napríklad uzavrel rad reklamných dohôd so spravodajskými agentúrami a nakladateľmi za obsah zobrazovaný v Google News a Google Books. YouTube, dcérska spoločnosť Googlu, uzavrela s držiteľmi autorských práv dohody o zdieľanom zisku na základe technológie menom Content ID (teda niečo ako “občianka obsahu”), ktorá v obsahu nahrávanom užívateľovi detekuje, identifikuje a spravuje hudbu a videá zaťažená autorskými právami. Facebook dospel k podobným dohodám s najväčšími nahrávacími značkami a má dokonca partnerský program s vydavateľmi spravodajstvo. Veľká časť obsahu, ktorý na týchto platformách konzumujeme, je autorizovaná vlastníkmi autorských práv a generuje pre nich nejaký zisk.

Kladivom na orech

Z tohto pohľadu teda nová európska smernica k autorským právam dovoľuje IT obrom niečo, čo už sami dávno robia. Je otázka, či za svoje privilégium zarábať na obsahu vytvorenom niekým iným platia dosť. A áno, tým, že nová smernica prinúti IT obrov platiť vydavateľom a zaobstarávať si autorské licencie od ich držiteľov, môže zmenšiť ich vyjednávaciu silu pri vyporiadaní vzťahu s tvorcami obsahov – čo samozrejme povedie aj k navýšeniu podielu na zisku pre nositeľa autorských práv. Tento malý (a navyše značne neistý) efekt má ale niektoré podstatné súvislosti.

Zoberme si 13. článok smernice, ktorý redefinuje bezpečný prístav pre poskytovateľov zdieľaného obsahu. Vo výsledku budú platformy ako YouTube priamo zodpovedné za obsah chránený autorským právom, ktorý nahrávajú ich užívatelia (budú ale aj naďalej chránené pred priamou zodpovednosťou za iné prešľapy užívateľov, ako je ohováranie alebo hatespeech). Byť taká norma schválená pred desiatimi alebo pätnástimi rokmi, YouTube sa nikdy nemohol stať tým, čím dnes je.

Dnes je to ale pre YouTube jednoznačne dobrá správa. Na jeho súčasný biznismodel bude mať nová smernica len malý dopad (gigant možno zaplatí niečo málo navyše za kontrakty s vlastníkmi autorských práv). Zato nová smernica celkom určite zabráni ostatným firmám, aby akokoľvek ohrozili dominantné postavenie tých už etablovaných. To, čo pre nich predstavuje len minimálne náklady a len zanedbateľnú časť ziskov, znamená zároveň vysokú, dosť možno neprekročiteľnú bariéru pre nové spoločnosti, ktoré by sa chceli pokúšať vstúpiť na trh ovládaný obrami.

Len miniatúrne, malé firmy a nekomerčné platformy – na ktoré sa článok 13 nevzťahuje – budú naďalej ťažiť z tých istých prajúcich legislatívnych podmienok, ktoré si Facebook a Google užívali v počiatkoch svojho rastu. Avšak aj tieto malé projekty, akonáhle prerastú v niečo viac, než je startup, budú musieť začať hrať na rovnakom ihrisku ako zavedení giganti. Zostanú teda opustené, bez šance, že by kedy mohli získať nejaký zásadnejší podiel na trhu, ohroziť dominanciu niekoľkých obrov alebo poskytnúť priestor pre zásadné inovácie.

Nová európska smernica pre autorské práva na dlho (a možno že navždy) poisťuje súčasnú dominantnú pozíciu IT obrov a žatvy, ktoré z nej pre nich plynú – čo je pravý opak toho, prečo vznikla. A nalejte si čistého vína – to pre nich nie je práve zlá správa. A nie je to ani triumf európskej kreativity.